SME

Pápež potvrdil voľbu nového preláta zoskupenia Opus Dei

Novým prelátom Opus Dei je Fernando Ocáriz.

Pápež František.Pápež František. (Zdroj: TASR/AP)

VATIKÁN. Pápež František potvrdil voľbu nového preláta zoskupenia Opus Dei (Božie dielo), ktorým sa v pondelkovom hlasovaní vo Vatikáne stal Mons. Fernando Ocáriz.

Informoval o tom v utorok Vatikánsky rozhlas.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyberie si spolupracovníkov

Ocáriz tento post preberá po Javierovi Echevarríovi, ktorý vlani v decembri zomrel.

V nasledujúcich dňoch Ocáriz predstaví volebnému kongresu Opus dei mená svojich vikárov a členov rád, ktorí s ním budú úzko spolupracovať nasledujúcich osem rokov.

Ocáriz (72) doteraz pôsobil v Opus Dei ako pomocný vikár. Od roku 1986 je poradcom Kongregácie pre náuku viery a ďalších dikastérií Rímskej kúrie.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Pápež si chce počkať na Trumpove činy, potom si utvorí názor Čítajte 

Povolávajú k svätosti

Opus Dei, ktorého plný názov je Praelatura Sanctae Crucis et Operis Dei (Prelatúra Svätého kríža a Opus Dei) je osobnou prelatúrou katolíckej cirkvi.

Jej poslaním je šíriť posolstvo o tom, že všetci ľudia, i laici, sú povolaní k svätosti, a poskytovať im k tomu pomoc, ktorá spočíva vo formácii a duchovnom vedení.

Prečítajte si tiež: Abbás vo Vatikáne: Ambasáda USA v Jeruzaleme môže ohroziť mier Čítajte 

Ani rehoľa, ani hnutie

Opus Dei bolo založené v Španielsku v roku 1928. Pri jeho zrode stál Josemaría Escrivá de Balaguer, ktorého pápež Ján Pavol II. v roku 2002 vyhlásil za svätého.

Svoju definitívnu právnu podobu získal Opus Dei v roku 1982, keď ho Ján Pavol II. ustanovil ako osobnú prelatúru; nie je teda ani rehoľou, ani hnutím, ale súčasťou hierarchickej štruktúry cirkvi.

Sídlom Opus Dei je Rím. V súčasnosti Opus Dei pôsobí v 68 krajinách sveta, hlbokú tradíciu má najmä v Španielsku, Argentína a Čile.

SkryťVypnúť reklamu

Vatikán

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 259
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 443
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 611
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 564
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu