LONDÝN, BRATISLAVA. Britská vláda premiérky Theresy Mayovej nemôže spustiť proces odchodu krajiny z Európskej únie bez toho, aby si na to vypýtala súhlas parlamentu.
V utorok o tom rozhodol Najvyšší súd, ktorého očakávaný verdikt predniesol jeho šéf lord Neuberger.
Aktivovanie článku 50, ktorým sa proces odchodu Britov musí formálne spustiť podľa Lisabonskej zmluvy, musí odobriť parlament.
Verdikt ale nezvráti výsledok júnového referenda, v ktorom sa pre takzvaný brexit rozhodli britskí voliči. Hovorca premiérky v reakcii na súdny verdikt uviedol, že to nič nemení na plánoch vlády spustiť brexit do konca marca.
Británia už partnerov z Únie informovala, že dodrží plánovaný termín a oficiálne aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy o odchode z Únie koncom marca.

Osem z jedenástich
V pozícii obhajcu vystupoval pred súdom britský generálny prokurátor Jeremy Wright. Sudcom za verdikt poďakoval, novinárom však po vynesení rozsudku povedal, že vláda je z neho „sklamaná“. Bude sa ním však riadiť.
Osobitný vyslanec pre brexit David Davis by mal ešte v utorok vystúpiť s oficiálnym stanoviskom, ktoré napovie, ako bude Mayovej vláda ďalej postupovať.
Za verdikt hlasovalo osem z 11 sudcov, proti boli traja.
Podnet na súd dala ešte vlani aktivistka Gina Millerová. Verdikt ju potešil a teraz dúfa, že brexit sa bude dať predsa len zvrátiť, cituje ju Guardian.
Britský Najvyšší súd sa zaoberal aj otázkou, či musia brexit schváliť aj parlamenty v jednotlivých častiach Británie, napríklad ten škótsky. Práve Škóti spoločne so severnými Írmi väčšinovo v referende brexit odmietli.
Súhlas Škótov s odchodom z EÚ však podľa súdu nie je potrebný a stačí, aby brexit odobrili poslanci v Londýne.

Niet cesty späť
Vláda v reakcii na rozhodnutie súdu oznámila, že predloží do niekoľkých dní "jasný návrh zákona", umožňujúci parlamentu hlasovať o spustení oficiálnych rokovaní o brexite.
"Legislatívu predstavíme čoskoro," vyhlásil v parlamente minister pre brexit David Davis. "Bude to ten najjasnejší možný návrh zákona," dodal.
"Náš časový plán aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy do konca marca stále platí," uviedol Davis. Článok 50 Lisabonskej zmluvy stanovuje pravidlá pre dvojročný proces rokovaní o odchode krajiny z EÚ.
Davis tiež upozornil: "Už niet cesty späť. Bodom, z ktorého už nebolo návratu, sa stal vlaňajší 23. jún (dátum historického referenda)." Zákonodarcovia z opozičných strán žiadajú od kabinetu jasnosť a zrozumiteľnosť v tom, aké ciele bude mať vláda pri rokovaniach o odchode z EÚ, ale vláda vyhlásila, že nechce odhaliť svoje karty.
Škótska vláda rozhodnutie privítala
Škótska národná strana rozhodnutie britského najvyššieho súdu privítala. Strana zároveň v reakcii na toto rozhodnutie sľúbila, že britskej vláde čoskoro predloží na posúdenie 50 "závažných a podstatných" pozmeňovacích legislatívnych návrhov.
"Je veľmi dôležité, že westminsterskému parlamentu bola teraz daná maximálna možná príležitosť na to, aby diskutoval a rozhodol o spustení článku 50 (Lisabonskej zmluvy), a tiež podmienkach vyjednávacej pozície Británie," uviedla škótska premiérka Nicola Sturgeonová, ktorá je zároveň predsedníčkou Škótskej národnej strany.
"Poslanci Škótskej národnej strany sa budú snažiť spolupracovať s ďalšími zákonodarcami z dolnej snemovne parlamentu na zastavení smerovania k tvrdému brexitu," povedala ďalej Sturgeonová. Dodala, že škótska vláda taktiež zabezpečí, aby aj škótsky parlament hlasoval o tom, či súhlasí zo spustením predmetného článku 50.
Podľa Sturgeonovej je však zároveň čoraz jasnejšie, že hlas Škótska v rámci Británie nikto nepočúva a tvrdenie, že Škótsko je rovnocenným partnerom, nie je ničím viac, než len prázdnou rétorikou. Práve to podľa nej vyvoláva otázky, ktoré sú ešte zásadnejšie než členstvo v EÚ.
"Je Škótsko spokojné s tým, aby jeho budúcnosť bola diktovaná stále pravicovejšou britskou vládou, ktorá tu (v Škótsku) má len jediného poslanca, alebo je lepšie, aby sme našu budúcnosť vzali do vlastných rúk? Začína byť stále jasnejšie, že práve toto je voľba, ktorú Škótsko musí spraviť," dodala.