PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď expremiér Manuel Valls prišiel do malého francúzskeho mesta Boisseuil v rámci svojej prezidentskej kampane, Jean-Marc Ducourtioux spolu s ďalšími odborármi len zúrivo búchali zvonka na okno miestnosti, kde Valls rozprával.
Ešte nedávno by bol vnútri a socialistického politika by nadšene vítal. Tento 52-ročný muž, ktorý tri desaťročia pracuje ako kovoobrábač, bol dlhoročným voličom Socialistickej strany.
Tej teraz vyčíta, že počas posledných piatich rokov vládnutia nezabránila francúzskym automobilkám presunúť svoje fabriky do zahraničia.
Obáva sa, že čoskoro môže aj on prísť o prácu. „Valls situáciu v tomto regióne pozná, no neurobil nič,“ povedal Ducourtioux podľa denníka New York Times.
Le Penová prezidentkou nebude. Ak sa predpovede zasa nemýlia Čítajte Z víťaza na dno
Nejde o ojedinelý prípad. Socialisti, ktorých kandidát Francois Hollande vyhral v roku 2012 prezidentské voľby, sa dostali do situácie, v akej neboli od 70. rokov, keď v súboji o ľavicového voliča nadlho porazili komunistov.
Socialisti nepriamo formovali vládny program aj vtedy, keď vládla pravica. Preto je vo Francúzsku 35-hodinový pracovný týždeň, silné odbory a najnovšie napríklad možnosť zamestnancov odpojiť sa cez víkend od práce.
“Niektorí mali pocit, že strana sa posunula príliš doprava, iní že príliš doľava. A keďže tento problém nechcela desaťročia strana riešiť, ocitla sa zatlačená v kúte, a to vo veľmi nepríjemnom čase.
„
Ich agendu však v posledných rokoch preberá Národný front Marine Le Penovej, ktorý okrem urážania prisťahovalcov a najmä moslimov hovorí aj o ochrane francúzskych pracovných miest, obmedzení Schengenu, aby cudzinci nebrali miestnym prácu a francúzske firmy neodchádzali do zahraničia.
Výsledkom je, že keď socialisti v primárkach tento víkend vyberali svojho kandidáta do aprílových a májových prezidentských volieb, tušili, že nech vyhrá ktokoľvek, prezidentom sa nestane.
Prezident, ktorý nekandiduje
Hollande už ani nekandiduje, s jeho prácou je nespokojných asi 90 percent Francúzov a s najnižšími preferenciami lídra od druhej svetovej vojny by kandidatúra nemala veľký zmysel.
