WASHINGTON, BRATISLAVA. Najväčší washingtonský park známy ako Národná promenáda sa v sobotu zmenil na nepoznanie až tak, že na leteckých záberoch zo zeleno-bielej zmenil farbu na záplavu ružovej.
Deň po tom, ako sa Donald Trump oficiálne stal 45. prezidentom Spojených štátov amerických, sa v ňom zhromaždili státisíce nahnevaných žien ale aj tisíce mužov, organizátori dokonca hovorili o miliónovej účasti.
Ďalšie asi dva milióny protestujúcich zaplavili ulice ďalších amerických miest od New Yorku, cez Boston až po floridské Miami. V dave sa okrem bežných Američaniek a Američanov objavili aj celebrity a dokonca politici.
Všetci mali spoločné prakticky len jednu vec – Trumpa nepovažujú za svojho prezidenta a napriek tomu, že vyhral demokratické voľby, nemienia sa zmieriť s tým, ako rozdeľuje celú spoločnosť.
Ženy na celom svete opäť pochodovali za svoje práva Čítajte Vzniká nové Occupy Trump?
„Sme tu. Nebudeme ticho. Nebudeme hrať mŕtvych. Budeme bojovať za to, v čo veríme!“ cituje Guardian senátorku Elizabeth Warrenovú, ktorá sa takisto zapojila do protestov.
“Sme tu. Nebudeme ticho. Nebudeme hrať mŕtvych. Budeme bojovať za to, v čo veríme
„
Američanky by sa podľa nej napriek Trumpovmu víťazstvu mali angažovať len v ženských ale aj v iných zásadných témach - za zdvihnutie minimálnej mzdy, za boj proti klimatickým zmenám, za pomoc rodinám utečencov, za ochranu volebného práva, za právo odborov či za zmenu trestného zákonníka.
Američania podobne masové protesty zažili naposledy v septembri 2011, keď v newyorskom parku Zuccoti vznikalo hnutie Occupy Wall Street bojujúce proti finančníkom, lobistom a špekulantom, ktorí podľa nich zbohatli na finančnej kríze.
Hnutie dnes už takmer neexistuje, nedosiahlo nič a v podstate nikdy presne nevedelo, čo je jeho cieľom.
Americké médiá sa preto teraz pýtajú, či trojmiliónové antitrumpovské protesty dopadnú podobne. „Chcú byť Tea Party, ale boja sa, že budú len Occupy Wall Street,“ komentoval ich aktivity cez víkend portál Politico.
Mnohým však pripomínajú ešte väčšie protesty, ktoré v 60. a 70-tych rokoch zásadne zmenili Ameriku. Vtedy ľudia vychádzali do ulíc v mene práv Afroameričanov, homosexuálov, či proti vojne vo Vietname. "Mám už 58 rokov a nemôžem uveriť, že sa to deje zas," hovorí pre Reuters Pam Foysterová z Colorada.
Demonštranti veria, že aj tieto protesty sú len začiatkom väčšieho hnutia. "Toto je len začiatkom, nikam neodchádzame," povedala pre Guardian Evvie Harmonová, koordinátorka pochodu za práva žien. "Toto je masová mobilizácia, využijeme túto sieť ľudí, pôjdeme s nimi lobovať u členov Kongresu, volať guvernérom... Tu sa to všetko rozbehne."
Trump opäť kritizoval médiá, chceli vraj znížiť nadšenie z inaugurácie Čítajte Stovky tisíc alebo milión?
Trumpa zatiaľ protesty, aspoň z toho čo hovorí, príliš netrápia. Priamo sa k nim nevyjadril, keď však v sobotu navštívil sídlo spravodajskej služby CIA, opäť si kopol do „nepoctivých médií“. Tie najväčšie odhadli účasť na jeho inaugurácii asi na 250-tisíc ľudí, Trumpov tím však tvrdí, že to bolo minimálne milión.
Už z letmých záberov zhora však bolo jasné, že obrovské priestranstvo pred washingtonským Kapitolom bolo v čase, keď tam Trump sľuboval vernosť americkej ústave, takmer poloprázdne. Keď v roku 2009 skladal sľub Obama, davy ľudí ho zaplnili kompletne celé.
Loading
...Trumpov hovorca: Médiá klamú
Funkčné obdobie okrem Trumpa začal cez víkend aj jeho hovorca Sean Spicer. A začal podobne, ako jeho šéf – kritikou médií.
„Fotografie z inauguračnej slávnosti boli úmyselne zmanipulované,“ povedal na svojej prvej oficiálnej tlačovke. Médiá chcú podľa neho schválne „minimalizovať obrovskú podporu, ktorú (Trumpovi) vyjadrili zhromaždení na Národnej promenáde“.
Nový americký prezident už medzitým začal aj reálne úradovať. Hoci pôvodne tvrdil, že do práce príde až v pondelok, už niekoľko minút po inaugurácii formálne podpísal nominácie na členov svojej vlády. Tú zatiaľ takmer nemá. Senát zatiaľ potvrdil len dvoch jeho ministrov.
Donald Trump už začal úradovať. (zdroj: TASR/AP)Trump už začal úradovať
Celý proces zdržujú demokrati, ktorým sa nepáči najmä navrhovaný minister zahraničných vecí Rex Tillerson známy priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Pre porovnanie, Ronald Reagan mal v čase nastupovania do úradu potvrdených dvanásť nominantov a Bill Clinton trinásť.
Podobne ako Trump bol na tom v nedávnej histórii už len George Bush starší. Keď nastupoval do Bieleho domu, nemal potvrdeného ani jedného člena vlády.
Trump rovnako už v piatok začal s prisľúbeným rušením Obamacare, kľúčovej reformy, ktorá priniesla zdravotné poistenie miliónom Američanov. Na ďalšie kroky však bude potrebovať obe komory Kongresu, kde majú republikáni väčšinu.
Trump chce od pondelka začať plniť svoje sľuby, aspoň tie, kde mu to umožňuje ústava, teda takzvanými prezidentskými nariadeniami. Hneď v pondelok chce spustiť proces odchodu Spojených štátov z Transpacifického partnerstva, čo je medzinárodná dohoda o voľnom obchode medzi dvanástimi krajinami.
Prehodnotiť chce aj 23 rokov starú Severoamerickú dohodu o voľnom (NAFTA), ktorá ruší obchodné bariéry medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom.
Už po zvolení prisľúbil aj vyhostenie „dvoch až troch miliónov“ ilegálnych prisťahovalcov, ktorí majú zápis v registri. Ustúpil tak od pôvodného sľubu vyhnať z krajiny 13 miliónov nelegálnych imigrantov.
Celý proces vyhosťovania však nebude mať celkom vo vlastných rukách – s vyhosťovaním mu totiž musia pomôcť bezpečnostné orgány v jednotlivých štátoch, ktorých sa to týka.
