TOKIO. BRATISLAVA. Dvadsaťštyriročná Macuri Takašiová pracovala pre agentúru Dentsu od apríla roku 2015. V práci zostávala čoraz dlhšie, domov sa vracala o piatej nadránom, mesačne mala nadčasy aj sto hodín.
V decembri roku si vzala život. Bolo za tým prehnané pracovné zaťaženie.
Jej prípad pritom nie je ojedinelý. Ide o dlhodobý problém, na ktorý má japončina aj vlastný výraz. Karoši, smrť z prepracovania.
Voľno na rodinu a záľuby nepoznajú. Na smrť prepracovaním majú Japonci vlastné slovo Čítajte Prémiové piatky
Smrť mladej ženy spustila veľkú diskusiu, reagovala aj vláda. Od februára zavádza takzvaný prémiový piatok. Posledný piatok v mesiaci ľudia budú môcť odísť zo svojho pracoviska o pár hodín skôr.
„Japonsko potrebuje ukončiť éru dlhých pracovných hodín, aby sa ľudia by mohli venovať aj výchove svojich detí alebo starostlivosti o starších,“ cituje Independent hovorcu vlády Jošihidu Suga.
Okrem obmedzenia nadčasov chce premiér Šinzo Abe pokutovať firmy, ktoré povolia dlhú pracovnú dobu, a zverejniť mená spoločností, kde samovraždy zamestnancov súvisia s prepracovaním.
Prokuratúra sa už zaoberala prípadom z Mitsubishi. Ministerstvo spravodlivosti podozrievalo jednu z najväčších japonských spoločností, že nútila 31-ročného pracovníka k nadmerným výkonom.
Niektorí zamestnávatelia, vrátane Dentsu, zhasínajú v noci všetky svetlá, aby pracovníci odišli skôr domov.
“
Japonsko je stále krajinou, kde sa dlhá pracovná doba považuje za cnosť. Sústrediť by sa však malo na zlepšenie produktivity v rámci pevne stanoveného pracovného času.
„
Kritici pochybujú
Problémom je, že prémiový piatok nie je povinný. Krok presadila Japonská obchodná komora a tá má len 1300 členov, kým v Japonsku je registrovaných viac ako dva a pol milióna firiem, uvádza magazín Fortune.
Viac než pätina japonských spoločností priznáva, že niektorí ich zamestnanci robia mesačne nadčasy vyše 80 hodín. Pri tejto hranici sa výrazne zvyšuje hrozba karoši, uvádza Guardian.
Navyše, tento čas strávený v robote sa neprejavuje ani na výsledkoch. Podľa OECD malo Japonsko v roku 2015 najhoršiu produktivitu práce spomedzi najrozvinutejších štátov G7.
Priemerný pracovník v Japonsku ročne odrobí 1719 hodín. Napríklad v Nemecku je to len 1371, vo Francúzsku 1482 hodín. Viac ako v Japonsku však pracujú v Južnej Kórei, 2113 hodín ročne.
„Japonsko je stále krajinou, kde sa dlhá pracovná doba považuje za cnosť,“ hovorí Kazunari Tamaki, právnik špecializujúci sa na fenomén karoši. "Sústrediť by sa však malo na zlepšenie produktivity v rámci pevne stanoveného pracovného času, dodáva.
Podľa vlády sa ročne pre stres z práce zabije dve tisíc Japoncov, iní zomrú na srdcový infarkt alebo iné zdravotné problémy.
