WASHINGTON, BRATISLAVA. Tweety útočiace priamo na osobu uverejnené o štvrtej ráno, najlepšie s gramatickými chybami a nesprávne napísanými slovami.
Neustále označovanie niečoho svojho za najlepšie (mozog, gény). Sľuby, že „napraví“ zásadné spoločenské a ekonomické problémy bez náznaku, ako to chce urobiť.
„Toto všetko sa dá označiť za trumpizmus,“ okomentoval ironicky komentátor webu Daily Beast James Kirchick konferenciu konzervatívneho think-tanku Heritage, kde sa analytici zamýšľali nad tým, čo do politiky prináša nastupujúci americký prezident Donald Trump.
Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom Čítajte Odpor proti establišmentu
Nemajú to jednoduché. Už len preto, že Trump si kampaň postavil na odpore proti washingtonskému establišmentu, hoci sám kandidoval za jednu z dvoch tradičných amerických strán. Že v kampani hovoril o ochrane chudobných a pracujúcich, no po zvolení vytvoril najbohatšiu vládu za posledné storočie.
Teraz, keď nastupuje do úradu, sa však vedú seriózne diskusie o tom, kam môže Trump krajinu posunúť.
Jedným z pilierov jeho doterajších postojov z politického hľadiska je ekonomický protekcionizmus, teda ochrana amerických pracovných miest aj za cenu prehodnotenia medzinárodných zmlúv o voľnom obchode, ktoré väčšine Američanov priniesli ekonomický rast a lacnejší tovar. Pre menšiu časť to však znamenalo, že prišli o pracovné miesta, a práve títo ľudia stoja vo veľkej miere za jeho zvolením.
“Zvykli sme si počúvať o liberálnej bubline, ale tieto voľby boli v skutočnosti o konzervatívnej bubline. Výsledky volieb ukázali, ako výrazne sa priority lídrov hnutia líšia od priorít ich podporovateľov.
„
„Otázne je, či by mala celá krajina trpieť len preto, aby si jedna hlasná menšina ľudí mohla zachovať prácu vo svojich zastaraných fabrikách,“ napísal Kirchick. Ide napríklad o oceliarsky priemysel alebo tepelné elektrárne.
Politik podľa neho môže urobiť takéto rozhodnutie, považuje to za legitímny politický postoj, no v tom prípade sa Trump nemôže označovať za pragmatika, tvrdí Kirchick.
A do pozície pragmatika s citom pre dobré dohody sa rád vteľuje samotný Trump.
Ďalším kľúčovým prvkom Trumpovej politiky je ochrana amerických hraníc, ktorú prezentoval veľkolepými vyhláseniami o múre na hranici s Mexikom či odmietnutí moslimských prisťahovalcov.
„Kontrola nelegálnej migrácie a prehodnotenie obchodných dohôd by mohli viesť k solidarite medzi pracujúcimi, strednou triedou všetkých rás a etník,“ napísal ešte v septembri na webe Claremont Review of Books publicista vystupujúci pod menom Publius Decius Mus.
Redaktor New Yorkeru sa s ním stretol, použitie pseudonymu zdôvodnil tým, že pracuje pre firmu, ktorá sa nechce spájať s podporou Trumpa.
Nechce skončiť ako Brendan Eich, zakladateľ Mozilla Corporation, ktorý sa z firmy musel stiahnuť po tlaku, keď sa zverejnilo, že finančne podporil iniciatívu proti sobášom párov rovnakého pohlavia.
Politológ: Trump má už 70, prezidentský úrad z neho muža konsenzu neurobí Čítajte Voľby Letu 93
Decius svoju esej nazval Voľby Letu 93, teda letu z 11. septembra 2001, počas ktorého pasažieri premohli teroristov a zabránili tak, aby bol počet obetí útokov ešte vyšší.
