LONDÝN, BRATISLAVA. Britská premiérka Theresa Mayová má za sebou najdôležitejší prejav svojej politickej kariéry. Kľúčovým odkazom je, že v rokovaniach o odchode Británie z Európskej únie sa nebude pokúšať o zotrvanie krajiny na spoločnom európskom trhu.
Mayová pred politikmi a svetovými diplomatmi predstavila postoj, s ktorým Británia začne rokovania. Tie by sa mali naplno rozbehnúť do konca marca, keď Londýn oficiálne využije článok 50 Lisabonskej zmluvy.
Pod neho by dohoda o budúcich vzťahoch mala vzniknúť do dvoch rokov, no mnohí už avizujú, že rokovania by sa mohli pretiahnuť.
Konečnú dohodu bude musieť ešte schváliť britský parlament. Ani Mayová nespresnila, čo sa stane, ak poslanci dohodu odmietnu.
Mayová chce úplné oddelenie Británie od Európskej únie Čítajte Ani nórsky, ani švajčiarsky model
Keď Briti v referende odhlasovali odchod z Európskej únie, spomínali sa rôzne modely budúcej spolupráce. Napríklad prípad Nórska, ktoré nie je členom, ale má prístup na spoločný trh, za čo prispieva do eurofondov. Podobne je na tom aj Švajčiarsko.
Nevýhodou týchto modelov je, že sa spomenuté krajiny musia riadiť pravidlami, ktoré prijmú lídri členských štátov, no samy o nich rozhodovať nemôžu.
Mayová túto možnosť odmietla. „Nebudeme sa snažiť prijať model, aký majú iné krajiny. Nebudeme sa po našom odchode držať niektorých súčastí členstva, Veľká Británia opúšťa Európsku úniu,“ povedala.
Upokojila tak euroskeptikov medzi vlastnými konzervatívcami.
Mayová chce, aby Británia s Úniou mala osobitnú dohodu o obchode, no odmieta postoj niektorých členských štátov, ktoré chcú, aby Briti odchod čo najviac pocítili. "Radšej by som opustila Úniu bez akejkoľvek dohody ako s nevýhodnou dohodou," povedala.
Medzi kľúčové body dohody by mala patriť ochrana záujmov európskych občanov v Británii a Britov žijúcich v Európe.
Britská premiérka Theresa Mayová predstavila plán tvrdého brexitu. (zdroj: TASR/AP)Žiadny voľný trh ani colná únia
Jednou z hlavných tém kampane pred referendom bola kontrola nad prichádzajúcimi ľuďmi z iných členských štátov, teda sloboda pohybu, ktorá je jedným zo štyroch základných pilierov voľného trhu Európskej únie.
Mayová sľubuje, že Británia si bude kontrolovať migráciu a nebude podliehať verdiktom Európskeho súdneho dvora. Z voľného trhu teda odchádza.
"Ak by sme ostali súčasťou voľného trhu, znamenalo by to, že sme viazaní európskymi zákonmi, a to by zase znamenalo, že Úniu prakticky neopúšťame," vyhlásila britská premiérka, ktorá ešte pred júnovým referendom presadzovala, aby Británia v Únii ostala.
Pripúšťa však, že by Británia mohla byť súčasťou niektorých európskych programov, za čo by prispievala do bruselského rozpočtu, no "išlo by o pomerne malé sumy".
Británia sa chystá rokovať aj o nových obchodných zmluvách s inými štátmi. To znamená, že okrem spoločného trhu odchádza aj z colnej únie.
V rámci colnej únie majú štáty spoločnú colnú politiku. Rovnako teda vyclievajú prichádzajúci tovar z iných štátov, pričom medzi sebou clo väčšinou neuplatňujú. Mayová dúfa, že clá medzi Britániou a Európou sa nebudú zavádzať ani po brexite.
“Ak by sme ostali súčasťou voľného trhu, znamenalo by to, že sme viazaní európskymi zákonmi, a to by zase znamenalo, že Úniu prakticky neopúšťame.
„
Výhodou colnej únie je to, že polmiliardový kolos a najväčšia ekonomika sveta, ktorou Európska únia v súčasnosti je, si vie vyrokovať lepšie podmienky napríklad pri rokovaniach s Čínou ako jednotlivé členské štáty. Nevýhodou zas, že dohody si štáty nevedia prispôsobiť.
Kľúčovou dohodou pre Britániu bude dohoda so Spojenými štátmi, keďže pre ňu už budú rokovania o európskej dohode TTIP bezpredmetné.
Briti aj nastupujúci americký prezident Donald Trump už naznačujú, že dohoda by mohla vzniknúť veľmi skoro, možno ešte v čase, keď bude Británia súčasťou Európskej únie. To sa zas nepáči Bruselu.
Dohoda nemôže vzniknúť, kým je Británia členom Únie, odkázal francúzsky eurokomisár pre hospodárstvo a finančné záležitosti Pierre Moscovici. „Aj v prípade tvrdého brexitu to potrvá dlho,“ uviedol podľa webu Politico.
