VARŠAVA. Pred rokom poľský minister obrany Antoni Macierewicz vyhlásil, že by chcel rozšíriť poľskú armádu o sto tisíc až 150-tisíc ľudí. Nazval to „minimom, ktoré je nutné na to, aby sme boli schopní vzdorovať vojenským hrozbám“.
Macierewicz získal nových 50-tisíc ľudí, no tí nespadajú pod poľskú armádu, ale priamo pod ministerstvo obrany.
Sú samostatnou skupinou, dobrovoľníckymi jednotkami, ktoré prejdú trojročným výcvikom a budú vybavení materiálom poľskej výroby. Nebudú sa zameriavať na vojenské manévre, ale na miestne úlohy.
Brigády územnej obrany boli jednou z väčších zmien, ktoré sa v Poľsku v poslednom roku odohrali. Jeho súčasťou bolo aj oživenie poľských tovární na vojenský materiál a viac kontroly pre ministerstvo obrany. Paradoxne, tieto reformy zrejme poškodili poľskú bezpečnosť.
“Podobá sa to na heslo Donalda Trumpa. Aj Právo a Spravodlivosť robí Poľsko znovu veľkým, jedným poľským dronom za druhým. Robia to však z politických dôvodov a nie nutne podľa toho, čo armáda najviac potrebuje, a čo je potrebné pre bezpečnosť Poľska.
„
Z geopolitického hľadiska nelogické
Návrat poľských vojenských výrobcov dáva zmysel z domáceho pohľadu, hovorí Marek Swierczynski, analytik Polityka Insight. Z geopolitického hľadiska je to však menej logické, najmä pre ruskú hrozbu a potrebu, aby materiál spĺňal štandardy NATO.
Macierewiczovo Právo a Spravodlivosť sa dostalo k moci koncom roka 2015, keď sľubovali návrat poľských hodnôt a sociálne programy pre Poliakov. Rozsiahly a drahý program zbrojenia spustila už predošlá vláda.
