BRUSEL, BRATISLAVA. Konferenčná miestnosť v bruselskom hoteli Residence Palace bola minulý týždeň nezvyčajne rušná a takmer pripomínala predvolebný míting. Desiatky novinárov a fotografov netrpezlivo čakali na to, kým sedem europoslancov obsadí rečnícke pulty a začne debatovať o tom, ako chcú zmeniť fungovanie Európskej únie.
Nezvyčajné stretnutie zorganizoval bruselský portál Politico a keby sa namiesto facebooku vysielalo aj v celoštátnych televíziách, takmer by pripomínalo debatu, akú poznáme z amerických volieb. Siedmi kandidáti práve začali boj, na ktorého konci sa jeden z nich stane šéfom Európskeho parlamentu.
Preberie teda prevažne formálnu funkciu, o ktorú sa nikdy nebojovalo tak vášnivo a predovšetkým za účasti verejnosti. Meno nového predsedu sa verejnosť dozvie už v utorok, keď o ňom rozhodne 751 europoslancov.
Z knihovníka až na vrchol. Schulzovi Brusel nestačí, vracia sa domov Čítajte Kandidáti na šéfa Európskeho parlamentu
- Eleonora Forenzová, Európska zjednotená ľavica a Severská zjednotená ľavica
- Jean Lambert, Zelení – Európska slobodná aliancia
- Gianni Pittella, Progresívna aliancia socialistov a demokratov (socialisti)
- Laurentiu Rebega, Hnutie pre Európu národov a za slobodu
- Helga Stevensová, Európski konzervatívci a reformisti
- Antonio Tajani, Európska ľudová strana (ľudovci)
- Guy Verhofstadt, Aliancia liberálov a demokratov za Európu
Začal to Schulz
Doterajší šéf Martin Schulz koncom minulého roka oznámil návrat do domácej nemeckej politiky a predsedom Európskeho parlamentu tak už nechce byť.
Na čele parlamentu mal pritom podľa dovtedajších zvyklostí končiť už v roku 2014, keď sa končilo jeho prvé funkčné obdobie. Zvykom je, že predsedovia sa menia, no Schulza zvolili znovu.
Predseda Európskeho parlamentu príliš veľa právomocí nemá. Okrem zastupovania parlamentu navonok nemá žiadnu vlastnú agendu, hoci Schulz toto pravidlo trochu porušoval. „Často mu vyčítali, že na verejnosti sa vyjadroval k rôznym témam a zastupoval europoslancov aj bez toho, že by o tom vedeli alebo mu na to dali mandát,“ hovorí pre SME Aneta Zachová z českého webu Euractiv.
Socialisti a ľudovci sa posledné roky na čele Európskeho parlamentu striedajú tak, aby sa zaistila rovnováha obsadenia troch hlavných európskych inštitúcií – okrem parlamentu ešte Európskej komisie a postu stáleho šéfa Európskej rady. Zároveň však platí pravidlo, že sa na postoch striedajú.
Kto má vlastne nárok na šéfa EP?
Po socialistoch by sa síce mal na čelo parlamentu postaviť ľudovec, ich kandidátom je Talian Antonio Tajani, no v tom prípade by sa narušilo rozdelenie funkcií. Pravica by ovládala všetky tri inštitúcie.
Socialisti preto postavili vlastného protikandidáta – Gianniho Pittellu, Tajaniho krajana. Mimochodom, ľavičiar Pittella v minulosti vyzval na spustenie procesu, na ktorého konci mali Smer vylúčiť zo socialistickej frakcie.
„Chceme presadzovať ľavicové myšlienky, princípy a stratégie a postaviť ich ako alternatívu k tým, ktoré presadzuje pravica,“ zdôvodnil kandidatúru Pitella.
Schulz a po ňom Pittella tak rozpútali v europarlamente nezvyčajný boj. Favoritom je stále Tajani, bývalý hovorca talianskeho expremiéra Silvia Berlusconiho. Otvorený boj frakcií o niektorú z európskych funkcií je však novinkou. „Keď sa uzavrie, ich spolupráca bude musieť znova ožiť, nie je veľa iných možností,“ tvrdí pre SME Zuzana Gabrižová zo slovenského Euractivu.
Šéf frakcie európskych socialistov a demokratov Gianni Pittella (vľavo). (zdroj: SITA/AP)Šanca pre Faragea a Le Penovú
Schulz, Pitella aj Tajani tak podľa kritikov otvorili priestor radikálom. Ich šance na zisk prestížnej funkcie sú síce mizivé, no aspoň nepriamo doň takmer určite zasiahnu. Ak socialisti podporia vlastného kandidáta, Tajani bude na zvolenie potrebovať napríklad aj hlasy europoslancov radikálky Marin Le Penovej či britského euroskeptika Nigela Faragea.
Voľba sa začína už v utorok ráno a teoreticky môže trvať až do večera. „Myslím si však, že je skôr nepravdepodobné, že sa natiahne až na štyri kolá,“ predpovedá Gabrižová.
Ak by žiadny z kandidátov nezískal v europarlamente nadpolovičnú väčšinu, rozhodne kuriózne pravidlo. Novým šéfom EP sa stane starší z nich. V prípade, že by do posledného kola postúpili Pittella a Tajani, víťazom by sa stal 63-ročný kandidát ľudovcov.
Odchádzajúci predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. (zdroj: SITA/AP)
