Keď sa dvadsaťročný Abed načahuje za krabičkou pomarančového džúsu a baleným croissantom plneným čokoládou, unavene si vzdychne. Tieto dve veci nemá rád, no dostáva ich každý večer. Už od augusta. Ak však nechce zostať hladný, povzdych je to jediné, čo môže urobiť. Na druhý deň si pre rovnakú večeru príde znova.
“Mám šťastie, lebo som tu a žijem. Sedím tu, odhrýzam si z toho croissantu a trpezlivo čakám,” hovorí Abed. “Na to, že odídem a na to, že mi niekto s plačom zavolá, že moju snúbenicu v Aleppe zabili.”
Abed patrí k utečnecom v Grécku, ktorí sú na tom o niečo lepšie ako iní. V jeho tábore v severogréckom meste Veroia žije v murovanej budove v bývalých kasárňach. Oveľa horšie sú na tom utečenci v táboroch na gréckych ostrovoch, odkiaľ prichádzajú správy o kolabujúcej doprave, zamrznutej vode v potrubí či stropoch stanov prepadnutých pod haldami snehu. Jeho bývanie je v porovnaní s tým luxusom.
Ani Abed však neprežíva príjemnú zimu. Je síce v teple, no nemá domov. A ani náplň práce a víziu budúcnosti. Sám z tábora odísť nedokáže a po mesiacoch čakania sa jemu aj iným utečencom začína zdať, že neexistuje nikto, kto by im vedel pomôcť odísť.
V malých stanoch, pod náporom snehu. Mrazivá zima ohrozuje utečencov v Grécku Čítajte Dočasné riešenie
Utečenecké tábory v Grécku mali byť po uzavretí balkánskej cesty dočasným riešením. S tým, že v nich do ďalšej zimy uviazne takmer 50-tisíc ľudí, rátal málokto. Grécko dúfalo, že po podpise dohody Európskej únie s Tureckom si členské štáty postupne preberú aj utečencov, ktorí uviazli na jeho území, aj keď ich sa dohoda netýka, no deje sa to len veľmi pomaly.
Ochota krajín je malá, administratíva zdĺhavá. Tábory sa pripravovali na jar, ľudia v nich mali ostať v lete a potom sa rozísť po Európe. Teraz však prišla na grécke pomery veľmi chladná zima a krajina na to pripravená nie je.
Sociálnymi sieťami sa šíria videá o utečencoch, čo nemajú dostatok oblečenia, o zamrznutej vode v ich spoločných kúpeľniach, či o tom, koľkí už v mrazivých podmienkach ochoreli. Z utečeneckých táborov v Srbsku už prišli aj správy o úmrtiach.
Utečenci vo videách prosia o pomoc, Európska komisia tvrdí, že vinu nesú Gréci a tamojšia vláda zas to, že sa snaží, koľko vládze, no v tejto chvíli na nepredvídanú situáciu nevie inak reagovať.
Vianoce budú ešte veľakrát, utečenci nás potrebujú práve teraz Čítajte Zima je nebezpečná
Vo Veroi bývajú najmä rodičia s malými deťmi či starší ľudia, teda rizikové skupiny, ktorých zima ohrozuje najviac. V bývalých kasárňach ich tam žije asi tristo, takmer všetci sú Sýrčania.
Na prvý pohľad areál pripomína rekreačné stredisko pre letné tábory či školy v prírode. Horské prostredie, niekoľko murovaných budov, futbalové ihrisko, neďaleké jazero. Bránu však stráži grécka armáda a pri teplotách okolo bodu mrazu v areáli vôbec nepanuje čulý ruch, ktorý by mu pristal.
Väčšina utečencov sa zdržiava vnútri, buď vo svojich izbách, alebo na spoločných chodbách či v kuchynkách. Muži na chodbe posedávajú na lavičkách a hrajú karty, ženy sa starajú o deti, varia, umývajú riady.
“Takto to tu je teraz stále,” hovorí Tomáš Maďar, logista zo slovenského tímu zdravotníkov Vysokej školy svätej Alžbety, ktorý sa stará o utečencov vo Veroi aj v tábore v neďalekej Alexandrii. “V lete trávili oveľa viac času vonku, hral sa futbal, mali tu aj trénera. Oblečenie si prali v neďalekom jazere. Teraz je zima, pre malé deti a starších utečencov je nebezpečná.”
