Článok pokračuje pod video reklamou
PRAHA. Takmer pred 30 rokmi si bol Donald Trump istý, že v roku 1986 zvíťazí v amerických prezidentských voľbách ako nezávislý kandidát.
Uvádza sa to v nedávno odtajnených spisoch československej komunistickej tajnej služby.
Údajný tlak na Trumpa
Československo bolo rodnou krajinou Trumpovej prvej manželky Ivany - modelky, športovkyne a podnikateľky, ktorá sa po emigrácii do USA v 70. rokoch stala aj matkou jeho troch najstarších detí: Donalda ml., Ivanky a Erica.
Krátko pred pádom komunizmu v mnohých častiach Európy vypracovala Štátna bezpečnosť (ŠtB) podrobnú tajnú správu o návšteve Ivany Trumpovej vo svojej vlasti v roku 1988.
V správe z 22. októbra 1988 sa tvrdí, že Trump sa v ten rok odmietol uchádzať o prezidentský úrad i napriek údajnému tlaku, aby tak urobil, pretože vo veku 42 rokov sa na to cítil príliš mladý. Zároveň sa tu však uvádza, že mal v úmysle uchádzať sa o Biely dom ako nezávislý kandidát v roku 1996, keď dosiahol vek 50 rokov.
"Aj keď to pôsobí ako utópia, D. Trump si je istý, že bude úspešný," uvádza sa v policajnej správe, založenej na informáciách od nekonkretizovaného zdroja, ktorý sa o návšteve Ivany Trumpovej rozprával s jej otcom Milošom Zelníčkom. Nie je jasné, odkiaľ prichádzal údajný "tlak" na Trumpa.
Tajná zložka ŠtB. (zdroj: SITA/AP)Terčom sledovania ŠtB
Správa je zaujímavá, pretože v USA sa v roku 1988 vedelo iba málo o tom, že Trump bude uvažovať o prezidentskej kandidatúre. Až neskôr v spomínaný rok povedal o svojom zámere v interview v televíznom programe "Oprah Winfrey Show".
"Nechcel by som to nikdy úplne vylúčiť," povedal vtedy. "Myslím si, že vyhrám," dodal. "Nešiel by som tam prehrať."
Trumpova prvá manželka sa narodila ako Ivana Zelníčková v roku 1949 v moravskom Gottwaldove (dnešnom Zlíne) a Trump sa stal jej druhým manželom v roku 1977. Keďže pravidelne cestovala do vlasti cez železnú oponu, bola vďačným terčom sledovania ŠtB.
Československých občanov žijúcich v zahraničí ŠtB "neustále sledovala", povedal Libor Svoboda, historik z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
"Chodili sem na návštevy, takže ŠtB využívala agentov na ich sledovanie. ŠtB chcela vedieť, s kým sa stretávajú a o čom rozprávajú. Bola to určitá paranoja. Štátna bezpečnosť sa bála, že títo ľudia môžu pracovať pre zahraničné špionážne služby. Rovnako pristupovali aj k ich príbuzným," uviedol historik.
Spis nie je dostupný
Osobitný spis ŠtB o Ivane Trumpovej mal registračné číslo, ale nie je dostupný. Historici sú presvedčení, že bol zničený.
Avšak ďalšie dokumenty z Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe - predovšetkým spis o jej otcovi, ktorý dcéru chodieval navštevovať do USA - ukázali, že oboch dôsledne sledovali špióni a informátori.
V tajných správach sa nachádzali napríklad detailné informácie o Ivaniných cestách do vlasti vrátane stretnutí s ľuďmi, telefónnych čísiel, na ktoré volala, obsahu jej rozhovorov a ďalších podrobností o jej živote s manželom. V jednej správe sa tvrdilo, že manželia uzavreli svadobnú zmluvu, v ktorej Trump údajne uviedol, že chce mať s Ivanou najmenej tri deti.
Podľa Svobodu nie sú náznaky, že bol založený samostatný tajný spis aj o Trumpovi, keďže necestoval do komunistického Československa, na rozdiel od jeho detí, ktoré tu zvykli tráviť letné prázdniny.
Získavanie informácií o spoločnosti
Trump, narodený v roku 1946, sa plánoval zapísať do dejín v roku 1996 ako nezávislý prezidentský kandidát - napriek tomu, že ho údajne volali do svojich radov demokrati aj republikáni, uvádza sa v tajnej správe. Poznámka na jej konci naznačuje, že cesty Ivany Trumpovej do vlasti by sa dali využiť na odhalenie agentov medzi zamestnancami amerického veľvyslanectva v Prahe.
"ŠtB chcela využiť aj Trumpa na získavanie informácií o americkej vysokej spoločnosti," povedal historik Svoboda.
Trump pricestoval v roku 1990 s manželkou do Zlína na pohreb jej otca. Manželia sa rozviedli v roku 1992. O rok neskôr sa Československo pokojnou cestou rozdelilo.
Po Trumpovom víťazstve v novembrových prezidentských voľbách Ivana Trumpová vyjadrila záujem stať sa novou veľvyslankyňou USA v Prahe. Túto možnosť srdečne privítal český prezident Miloš Zeman.
