BRATISLAVA. Život riskovala prakticky na každom kroku. Tam, kde sa odohrávali najväčšie vojenské konflikty dvadsiateho storočia, bola vždy aj Clare Hollingworthová (10. 10. 1911 – 10. 1 2017).
Nie v postihnutej krajine či meste, ale priamo na fronte. Púštna vojna a ťaženie proti Rommelovi, Palestína, Alžírsko, Vietnam... No osud predsa zariadil, že vojnová reportérka sa dožila svojich stopiatych narodenín.
Clare Hollingworthová na oslave stopiatych narodenín. (zdroj: TASR/AP)Auto od exmilenca
Začiatkom roka 1939 prišla Clare, rodáčka z britského Knightonu, ako zapálená mierová aktivistka do Poľska. Chcela pomáhať Židom z práve anektovaných Sudet pri prechode cez poľsko-nemeckú hranicu.
Krátko na to získala stáž v denníku The Daily Telegraph a ako externistka mala sledovať dianie v poľských Katoviciach. Clare už tušila, že svet sa ocitá v nebezpečnej situácii a ozbrojený konflikt je na spadnutie. Vybrala sa preto do Nemecka, aby sa o rastúcej hrozbe dozvedela čo najviac.
Na cestu si požičala auto svojho bývalého milenca, ktorý pôsobil ako britský konzul v Katoviciach. Vedela, že vozidlo s vlajkou Spojeného kráľovstva pripevnenou na kapote sa ľahšie dostane cez prísne stráženú hranicu.
Začala sa vojna
„Nemecké tanky sú už nastavané v radoch a pripravené na inváziu do Poľska,“ oznámila po návrate svojmu expriateľovi, ktorý jej spočiatku ani nechcel veriť, že bola v Nemecku. Clare obratom informovala korešpondenta vo Varšave.
Dvadsiateho deviateho augusta 1939 vyšiel The Daily Telegraph s titulkou „Na poľskej hranici čaká tisíc tankov. Desiatka divízii je pripravená udrieť.“ O tri dni neskôr nacisti napadli Poľsko. Clare Hollingworthová informovala redaktorov a potom zavolala na britskú ambasádu vo Varšave: „Začala sa vojna.“
Kvôli šovinizmu britského veliteľa Montgomeryho takmer prišla o možnosť pokrývať priebeh púštnej vojny v Severnej Afrike. Bernard Montgomery ju zo svojho novinárskeho kontingentu vyradil s tým, že ženy na front nepatria. Nevzdala sa a na bojisko sa dostala spolu s americkým vojakmi pod vedením generála Eisenhowera.
Pre toto žijem
Clare bola svedkom mnohých prestreliek, navštívila tajné povstalecké úkryty a aj správy o leteckom bombardovaní pripravovala priamo na mieste útoku.
Keď sa pri prejazde cez most v Kašmíre dostali pod paľbu pakistanských vojakov, povedala nadšene svojmu kolegovi: „Pre takéto momenty žijem!“
„Musím sa priznať, páči sa mi vojna. Keď sme boli malí, otec nás brával na miesto, kde sa odohrala bitka o Bosworth. Počula som toľko ľudí, ako hovorili o bitkách z Prvej svetovej vojny, až to vo mne vzbudilo naozaj veľký záujem. Nie som statočná, vojna ma jednoducho baví,“ citoval Clare Daily Telegraph.
Odhalila sovietskeho špióna
Ako uvádzajú New York Times, jedným z Clariných kontaktov bol aj Kim Philby, ktorý pracoval pre britské tajné služby a v rámci krycej identity fungoval ako novinár. „Verím málokomu a jeho som poznala prikrátko na to, aby ma stihol balamutiť,“ povedala na margo špióna Philbyho Clare.
Počas pobytu v Bejrúte ho spolu s Clare pozvali na párty, Kim sa však neukázal. Manželka jeho neprítomnosť ospravedlňovala pracovnými povinnosťami, no Clare už mala podozrenie. „Náhodou som si pri večeri začala listovať nejaký časopis o lodnej doprave v Bejrúte.
Zistila som, že v čase oslavy odišla z miestneho prístavu loď do Odesy. Na schodoch predo dvermi sme potom našli opitého ruského námorníka, ktorý v ruke držal kartu s vypísanou žiadosťou o deň voľna.“ Clare si preverila záznamy prístavu a zistila, že na palube lode smerujúcej na Ukrajinu bol aj Kim Philby, spolupracovník ruských tajných.
V tom čase Clare pracovala pre Guardian, ktorý v obave z libelového práva správu zľahčoval, takže Sovieti stihli čiastočne zahladiť stopy.
