VARŠAVA, BRATISLAVA. Boli pripravené niekoľko rokov dopredu. Presuny americkej armády do Pobaltia, Poľska a Rumunska však aj tak vzbudili vášne.
Viac ako štyritisíc príslušníkov špeciálnych jednotiek sa tento týždeň začalo postupne presúvať z nemeckého Bremerhavenu na poľské základne.
“Sú na smrť vystrašení z Ruska. Hovoria to veľmi otvorene, zúfalo túžia po našom líderstve.
„
Pôvodne sa tak malo stať až koncom januára a je otázne, do akej miery bude prítomnosť amerických vojsk na východnej hranici NATO podporovať aj nová administratíva Donalda Trumpa.
Riaditeľ Slovak Security Policy Institute Jaroslav Naď však tvrdí, že v tomto prípade za tým netreba hľadať politiku.
Rozhodnutie o posilnení východnej hranice Severoatlantickej aliancie podľa neho prijali ešte pred summitom NATO vo Varšave v roku 2016 a nič by na ňom nezmenil ani budúci prezident Trump. „Je to dlhodobo plánovaná vec a nedával by som to do súvisu s nástupom prezidenta Trumpa. Je to vyslovene vojenské rozhodnutie,“ hovorí pre SME.
Prišli priamo na žiadosť Poľska a Pobaltia
Američania, ktorí prichádzajú do Poľska v týchto dňoch, budú pôsobiť priamo pod velením Washingtonu. Ich príchod si bilaterálne vyžiadala Varšava a tri pobaltské krajiny: Estónsko, Lotyšsko a Litva. „Ich úlohou bude odstrašenie možného útočníka,“ odpovedá Naď na otázku, čo budú v oblasti americké špeciálne sily robiť.
V apríli by sa k nim mali pridať štyri prápory, ktoré štyrom krajinám už dávnejšie prisľúbilo NATO a budú spadať pod velenie aliancie. V rámci nich Slovensko vyšle do oblasti asi 150 vojakov. Spojenci sa na tom dohodli pred dvoma rokmi v reakcii na anexiu Krymu.
„Sú na smrť vystrašení z Ruska,“ cituje New York Times šéfa špeciálnych operácií v Pentagóne generála Raymonda Thomasa. Na mysli mal pritom najmä Estóncov, Lotyšov a Litovčanov. „Hovoria to veľmi otvorene, zúfalo túžia po našom líderstve.“

Vystrašená je najmä Litva
Tri pobaltské krajiny, do istej miery aj Poľsko, patria ku krajinám, ktoré sa asi najviac obávajú nástupu Trumpa do Bieleho domu.