WASHINGTON. Predstava, že budúci americký prezident Donald Trump uzavrie veľkú dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, znepokojuje tradičných spojencov Spojených štátov, no len máloktoré krajiny môžu stratiť viac ako tie v strednej a východnej Európe.
Politici z tohto regiónu v otvorenom liste Trumpa vyzývajú, aby si dobre premyslel, kým spraví nesprávne rozhodnutie, aby tým nepomohol Putinovi pri rozvrate demokratického poriadku.
„Putin nechce, aby bola Amerika veľkou, my ako vaši spojenci áno,“ napísali v otvorenom liste sedemnásti súčasní a bývalí politici, medzi nimi i slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda či bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
„Ako vaši spojenci viazaní zmluvami vyzývame Američanov v novej vláde a v Kongrese, aby stáli pevne pri ochrane našich spoločných cieľov a záujmov: mieru, sily atlantickej spolupráce a slobody,“ píšu štátnici.
“Ukázalo sa, že Stredoeurópania majú pravdu. Varovali Obamovu administratívu o rizikách spolupráce s Ruskom.
„
Zachovať sankcie
Európskí politici píšu, že Trumpovo zvolenie privítali a tešia sa na spoluprácu s novou vládou, aby posilnili transatlantickú alianciu.
Ak sa však Trump rozhodne ísť iným smerom a spojí sily s Putinom, pre Európu aj Spojené štáty to bude mať vážne následky, varujú.
V prvom rade by Trumpova vláda nemala zmierniť sankcie voči Rusku, ani súhlasiť s ruskou anexiou Krymu. Týmto by nielen že demoralizovala proamerické sily na Ukrajine, ale ekonomicky by destabilizovala celý región a pomohla extrémistickým, protizápadným silám, píše sa v liste.
Veľká dohoda s Putinom, ktorá by nechala Ukrajinu napospas osudu, by mala tiež následky na širšie postavenie Spojených štátov v Európe, píšu lídri.
„Takáto dohoda by otriasla dôveryhodnosťou Spojených štátov medzi ich spojencami v Európe a inde vo svete,“ píše sa v liste.
„Poriadok založený na pravidlách, od ktorého závisí bezpečnosť Západu, by sa oslabil. Spojenectvá, ktoré sú skutočným zdrojom americkej veľkosti, by sa poškodili. Krajiny, ktoré za podporu transatlantickej bezpečnosti zaplatili krvou, majetkom a politickým kapitálom, by sa pýtali, či je ešte Amerika spoľahlivým priateľom.“
Vo všeobecnosti európski lídri tvrdia, že Putin nemôže byť spojencom Západu a že ruské kroky robia z Európy nebezpečnejšie miesto pre všetkých. Aj keby dohoda vznikla, Rusko by zrejme pokračovalo v podkopávaní európskych demokracií cez nepriateľské aktivity ako kyberútoky, energetický a ekonomický tlak, špionáž, dezinformačné kampane či úplatky.
Prečo si Putin vybral práve WikiLeaks? Čítajte Neopakovať chyby predchodcov
Výzva Turmpovi pripomína otvorený list , ktorý Barackovi Obamovi stredoeurópski lídri napísali krátko po začiatku jeho úradovania v roku 2009.
Obama sa vtedy pokúšal o „reštart“ vzťahov s Ruskom a Európania ho varovali, že by krajiny mohli stratiť dôveru v Spojené štáty a transatlantické spojenectvo by sa mohlo oslabiť.
Ruské aktivity v Európe za tie roky ešte narástli. „Ukázalo sa, že Stredoeurópania majú pravdu. Varovali Obamovu administratívu o rizikách spolupráce s Ruskom,“ hovorí Peter Doran z Centra pre európske politické analýzy.
„Teraz, keď sa rysuje ďalšia veľká dohoda s Ruskom, Stredoeurópania varujú nového amerického prezidenta, aby nerobil rovnaké chyby ako jeho predchodcovia.“
Autor: Josh Rogin
