BRATISLAVA. Vo veku 91 rokov zomrel v pondelok známy poľský sociológ Zygmunt Bauman. Informuje o tom spravodajský portál idnes.cz s odvolaním sa na poľské médiá.
Podľa médií o tom informovala jeho životná družka Aleksandra Kaniaová.
Tekutá modernita
"Drahí, Zygmunt odišiel do tekutej večnosti dnes 9. januára 2017. Rozlúčila som sa s ním v dome v Leedse v najbližšom rodinnom kruhu," oznámila médiám Kaniaová v narážke na zrejme najznámejší Baumanov sociologický koncept "tekutej modernity".
Ten označoval súčasnú spoločnosť ako veľmi premenlivú, globalizovanú, kladúcu veľký dôraz na individualitu a konzum, v ktorej sa "rozpustili" základy skoršej spoločnosti.
Bauman okrem iného napísal prácu popisujúcu holokaust počas druhej svetovej vojny, následnú globalizáciu a mohutný nástup konzumného spôsobu života aj nových nerovností.
Zygmunt Bauman sa narodil v roku 1925 v rodine poľských Židov. Počas druhej svetovej vojny rodina utiekla pred nacistami do Sovietskeho zväzu. Po konci vojny sa Bauman začal venovať sociológii a filozofii.
V prvých rokoch po oslobodení Poľska spod fašistickej okupácie pôsobil vo vojenských oddieloch tzv. Jednotiek vnútornej bezpečnosti, určených na odhaľovanie a likvidáciu antikomunistického, ukrajinského a nemeckého podzemia.
Bauman sa podľa zdrojov poľského Ústavu národnej pamäti zaskvel ako veliteľ útvaru, ktorý zadržal značný počet odporcov vtedajšieho režimu, avšak po pokuse jeho otca emigrovať do Izraela bol prepustený.
Kritizoval komunistov
Pôvodne mal Bauman blízko k marxizmu, avšak neskôr sa stal kritikom komunistického režimu, kvôli čomu ho nevymenovali za profesora.
Po silnejúcich prejavoch nátlaku v roku 1968 emigroval do Izraela, odkiaľ neskôr odišiel do Veľkej Británie.
Bauman patril medzi najvplyvnejších odborníkov sociológie. Za svoju dlhú kariéru napísal viac ako päťdesiat kníh a stovky odborných článkov.
Medzi jeho najznámejšie diela patria spis Modernita a holokaust vydaný v roku 1989 či spomínaná Tekutá modernita z roku 2000.
Jeho kniha Myslieť sociologicky sa na mnohých školách využíva ako jedna zo základných učebníc tejto spoločenskej vedy.
Zosnulý bol laureátom početných ocenení vrátane Európskej ceny Amalfi (1989), ktorej názov je odvodený od mesta v Taliansku-dejiska udeľovania tohto ocenenia, prestížnej Adornovej ceny (1998), Ceny Nadácie Dagmar a Václava Havlových VÍZIA 97 (2005), Ceny Princa Astúrskeho za humanitné vedy (2010) či Ceny Nemeckej spoločnosti pre sociológiu za celoživotné dielo (2014).
