NIKÓZIA, BRATISLAVA. Úzky pás dlhý viac ako 160 kilometrov a v ňom život zaseknutý na štyridsať rokov.
Kedysi vyblýskané autá hrdzavejú a zapadajú prachom v garážach, na opustených uliciach sa postupne rozpadávajú opustené domy. Pusté je aj medzinárodné letisko.
A v tejto takzvanej zelenej línii hliadkujú mierové sily OSN, medzi nimi i slovenskí vojaci. Strážia, aby sa neobnovil konflikt, ktorý v roku 1974 viedol k rozdeleniu ostrova. Čoskoro ich už možno nebude treba.
Autá v zelenej línii, ktoré sa na cestu nikdy nedostali. V showroome na zákazníka čakajú už od 70. rokov. (zdroj: SITA/AP)Posledná fáza poslednej fázy
„Toto je posledná fáza poslednej fázy rokovaní,“ hovorí pre Guardian Hubert Faustmann , profesor univerzity v Nikózii. „Vôbec prvýkrát od rozdelenia ostrova v roku 1974 sa za jedným rokovacím stolom stretnú zástupcovia Turecka a gréckych Cyperčanov.“
Cyprus
- Žije na ňom asi 1,2 milióna obyvateľov, 900-tisíc Grékov a 300-tisíc Turkov.
- Ostrov pri pobreží Turecka bol do roku 1960 súčasťou Veľkej Británie.
- V roku 1974 severnú časť obsadila turecká armáda a vyhlásila Severocyperskú tureckú republiku. Okrem Ankary ju ikto iný neuznáva.
- Na hranici republík odvtedy hliadkujú mierové sily OSN.
- Južná, prevažne grécka časť vstúpila v roku 2004 do Európskej únie.
Cyprus medzitým vstúpil do Európskej únie, no len jeho južná časť, kde majú väčšinu Gréci. Severná, turecká časť ostala v medzinárodnej izolácii, uznáva ju len Turecko, ktoré má na ostrove tridsaťtisíc vojakov.
V pondelok sa však v Ženeve začínajú rokovania o zjednotení, kde by sa mali dohodnúť posledné podrobnosti dohody.
Líder gréckych Cyperčanov Nicos Anastasiades a jeho náprotivok zo severnej časti ostrova Mustafa Akinci už dohodli základy budúceho fungovania zjednoteného ostrova, teraz sa stretnú pod záštitou OSN a bude pri tom aj nový generálny tajomník organizácie António Guterres.
Lídri oboch častí ostrova sa už dohodli, ako sa turecká časť s 300-tisíc prevažne moslimskými obyvateľmi prispôsobí európskym pravidlám a zákonom, ako sa bude ohodnocovať majetok presídlených ľudí pri žiadostiach o kompenzáciu a ako bude vyzerať budúca federálna vláda. Cyprus by mal prevziať belgický model, kde majú valónska aj flámska časť veľkú mieru autonómie.
Do stredy by sa mali dohodnúť na prekreslení hraníc budúceho štátu.
Gréci totiž chcú väčšie územie, ako majú teraz, keďže majú 900-tisíc obyvateľov, čo je trikrát viac ako turecká časť. Sever sa preto bude musieť vzdať niektorých miest, no výmenou za to by si mal presadiť, že prezident bude raz z jednej časti federácie a potom z druhej, píše web Politico.eu.
Čo s tureckými vojakmi?
Ak všetko prebehne bez problémov, vo štvrtok by mali do Ženevy priletieť aj lídri Grécka, Turecka a Veľkej Británie, ktorí by mali garantovať fungovanie dohody.
