BRUSEL. Prekvapivé výsledky priniesol rozsiahly prieskum verejnej mienky v Belgicku. Väčšina opýtaných uviedla, že demokracia a aktuálny politický systém nefungujú dobre, štátna moc by mala postupovať tvrdšie a výrazne sa prepadla dôvera v inštitúcie.
Až 70 percent opýtaných si praje "vládu pevnej ruky", ktorá opäť nastolí poriadok, vyplynulo z rozsiahleho sociologického prieskumu. V sondáži nie je jasne určené, čo presne tvrdší postup znamená. Hoci podpora posilnenia štátnej moci je najvyššia medzi obyvateľmi nad 65 rokov a s nižším vzdelaním, ten istý názor v sondáži vyjadrilo nezanedbateľných 47 percent opýtaných s univerzitným diplomom.
Štvrtina Slovákov by privítala nastolenie diktatúry Čítajte Sociológ: Ľudia čakajú ochranu
Sociológ Benoit Scheuer, ktorý prieskum verejnej mienky organizoval, si hlasovanie ľudí vysvetľuje tak, že chcú obnovenie silných štátnych právomocí, respektíve "štátnu moc, ktorá musí dokázať ochrániť občanov". Podľa sociológa od vlády očakávajú, že zabráni preniknutiu nežiaducich vplyvov cez štátne hranice do krajiny a zamestnanie a sociálne výhody dožičí prioritne Belgičanom.
"Opúšťame výrazne integrované spoločnosti a smerujeme k fragmentácii a atomizovanej spoločnosti. Za 20 rokov sa dôvera verejnosti v inštitúcie úplne prepadla. V roku 1997 verilo parlamentu 26 percent ľudí, dnes to kleslo na 12 percent," konštatoval sociológ Scheuer pre belgické rádio a televíziu RTBF.
Ľudia si podľa neho všimli, že inštitúcie nie sú schopné reagovať na dianie v neregulovanej globalizovanej ekonomike. Sociológ tiež usudzuje, že internet a sociálne siete rozvinuli nový spôsob komunikácie, ktorý inštitúcie odsunul na druhú koľaj.
"Dnes prevláda pocit, že moderné technológie neprispievajú k sociálnemu pokroku, ale naopak, vytvárajú nerovnosť. Jednotlivci majú dojem, že kráčame do neznáma, s čím sa spája strach. Teroristické útoky v centre európskych miest tento pocit umocnili," interpretoval výsledky výskumu Scheuer.
Výsledkom týchto pocitov je, že ľudia sa upínajú na svoju identitu, vymedzujú sa voči ostatným, mocnie paranoja a neznášanlivosť, napríklad voči moslimom, usudzuje sociológ. Do budúcnosti vidí len dve možnosti: otvorenú spoločnosť, v ktorej obnovíme dôveru v demokraciu a inštitúcie, alebo autoritatívnu vládu založenú na vylúčení.
Väčšina respondentov, až 63 percent, uviedla, že súčasný politický systém zlyháva. Len tretina opýtaných si myslí, že demokracia funguje dobre. Tri štvrtiny opýtaných majú pocit, že sa im elity nevenujú, informoval belgický denník Le Soir.
Politickým stranám verí 9 percent
Prepadla sa dôvera Belgičanov v štátne, európske inštitúcie aj cirkev. Najviac ľudí, 51 percent, uviedlo, že verí v neziskové organizácie. Na druhom mieste skončila dôvera v samého seba a najbližších ľudí. Pred dvadsiatimi rokmi neziskovkám verilo až 88 percent ľudí a približne polovica respondentov verila vzdelávacím inštitúciám, sociálnemu systému a politikom EÚ. Politickým stranám tentoraz prejavilo dôveru len deväť percent opýtaných.
Cieľom prieskumu s názvom "Noir Jaune Blues" bolo zmerať, ako sa zmenili názory Belgičanov za uplynulých 20 rokov. Objednal si ho belgický denník Le Soir, televízia a rozhlas RTBF a nadácia Ceci n"est pas une crise (Toto nie je kríza).
Je to zopakovanie toho istého prieskumu z roku 1997, čo umožňuje dobré porovnanie výsledkov. V rámci sondáže bolo oslovených 4734 respondentov.
Očakávajú terorizmus
Podľa prieskumu Belgického inštitútu pre cestnú bezpečnosť (IBSR) očakáva každý piaty Belgičan, že sa v najbližšom roku v jeho štvrti alebo blízkom okolí odohrá teroristický útok. Tretina opýtaných pre vlaňajšie samovražedné atentáty zmenila svoje správanie.
Dopravný inštitút IBSR sa po prvý raz v sondáži pýtal Belgičanov aj všeobecne na bezpečnosť, ktorej sa pri príležitosti 30 rokov od svojho vzniku začína venovať popri bezpečnosti na cestách.
Pätina opýtaných považuje za pravdepodobné, že v roku 2017 v ich štvrti alebo v okruhu 15 kilometrov zaútočia teroristi.
Viac ako polovica oslovených Belgičanov si myslí, že teroristická hrozba sa odstrániť nedá a je potrebné sa s ňou naučiť žiť. Až 84 percent opýtaných si myslí, že táto hrozba pretrvá ešte niekoľko rokov.
Na druhej strane len 15 percent opýtaných vyslovene uviedlo, že sa necíti bezpečne.
Belgičania zmenili životný štýl
Tretina respondentov uviedla, že po marcových teroristických útokoch v Bruseli a ďalších atentátoch v Európe sa začala správať inak.
Menej sa zúčastňujú na verejných podujatiach a vyhýbajú sa návštevám obchodných centier a kín. Dvanásť percent ľudí z tejto skupiny priznalo, že sú viac podozrievaví voči neznámym ľuďom a moslimom.
Celkovo sa Belgičania najviac obávajú vlámaní do svojich obydlí. Na druhom mieste sú teroristické útoky, ktorých sa bojí polovica opýtaných.
Nasledujú vážne dopravné nehody, fyzické násilie a kybernetické útoky. Najviac opýtaných vlani na vlastnej koži pocítilo krádež auta alebo vlámanie.
V cestnej premávke respondentom prekáža, keď vodiči zabúdajú používať smerovky, venujú sa počas jazdy inej činnosti alebo jazdia príliš rýchlo.
Inštitút IBSR uskutočnil tento prieskum na vzorke 2.100 Belgičanov starších ako 16 rokov.
