Keď sa krátko pred polnocou so zatvorenými očami nahlas modlili, svojho Boha prosil aj tak každý o to isté. Najprv kresťania v angličtine, potom moslimovia v arabčine.
Prosili ho, aby si o 365 dní všetci mohli povedať, že svet zažil pokojnejší rok, ako bol ten predošlý. Aby sa teror, ktorý z domoviny vyhnal aj piatich ľudí, ktorí v tej chvíli stáli okolo prestretého stola, skončil.
Na oslavu konca roka si za spoločný stôl pozval slovenský zdravotnícky tím utečencov, ktorí mu na klinikách v táboroch pomáhajú s tlmočením. Iba pár kilometrov od bytu, v ktorom v ten večer Slováci so svojimi priateľmi prosili o mier v Sýrii, ich však v dvoch utečeneckých kempoch koniec roka slávilo oveľa viac. Stovky ľudí, ktorí na ceste zo Sýrie do Európy uviazli v gréckych táboroch.
Zavreli sme oči, ale oni nezmizli. Reportáž z utečeneckého tábora Čítajte Sviatky bez rodiny
Slovenskí zdravotníci sú tu pre tých, ktorí skončili v Alexandrii a vo Veroi, v mestách v severnom Grécku. Dobrovoľne sa vzdali toho, že ho strávia s rodinou či s priateľmi. Namiesto toho ho slávili s ľuďmi, ktorých spoznali len pred pár mesiacmi. Rovnako aj vianočné sviatky.
“Vianoc ešte bude veľa, no ľudia tu potrebujú pomoc práve teraz,” povedal Tomáš Maďar, logista na projekte.
Moslimskí hostia nepili vôbec, ostatní si pripíjali vínom a šampanským, ale len striedmo, niektorí zostali úplne “nasucho”. Vysoká horúčka, úraz či dokonca nečakaný pôrod by sa mohli v tábore objaviť aj v posledný večer roku 2016.
Telefón mohol zazvoniť kedykoľvek a to znamená nasadnúť do sanitky a zamieriť do 30 kilometrov vzdialeného tábora.
Slováci, ktorých do Grécka v máji vyslala Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety profesora Vladimíra Krčméryho, pracujú päťkrát do týždňa, každý pracovný deň. Doobeda v jednom tábore, poobede zas v druhom. K tomu nočné a víkendové pohotovosti.
