LONDÝN, BRATISLAVA. Pre britskú vládu sa začína veľmi náročná, možno až nemožná úloha. Musí nájsť niekoho, kto v rokovaniach o odchode z Európskej únie bude stáť za jej stanoviskami, no zároveň niekoho, kto sa vyzná v bruselských rokovacích miestnostiach aj v európskych kuloároch.
Na nadšeného nováčika nie je čas, pár mesiacov pred tým, ako sa naplno rozbehnú rokovania o odchode sa britským veľvyslancom v Bruseli musí stať niekto so skúsenosťami.
Tie mal Ivan Rogers, no v utorok oznámil, že z funkcie odíde o niekoľko mesiacov skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Vláda to oficiálne zdôvodnila tým, že odchádza predčasne, aby sa rokovania začali už s novým veľvyslancom.

Skôr ako ho sotili
Kabinet premiérky Theresy Mayovej plánuje oficiálne oznámiť Európskej únii svoj odchod do konca marca, potom začnú bežať dva roky, počas ktorých by sa podľa Lisabonskej zmluvy mali ukončiť rokovania o ďalších vzťahoch.
Veľvyslanec Rogers „zoskočil skôr, ako by ho sotili“, okomentoval pre Daily Telegraph rezignáciu zdroj z prostredia britskej vlády.
Oznámenie odchodu sa od skúseného diplomata, ktorý potichu podporoval zotrvanie Británie v Únii, viac-menej očakávalo. Oveľa viac pozornosti však vzbudilo zverejnenie jeho rozlúčkového e-mailu.
„Dúfam, že budete pokračovať v oponovaní pomýlených argumentov a zmätočného myslenia a že sa nebudete nikdy báť mocným povedať pravdu,“ napísal Rogers v liste.
Rogers si ešte v decembri v Londýne mnohých pohneval, keď vyhlásil, že „rokovania o obchodných vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou môžu trvať desať rokov a aj tak môžu zlyhať“. Navyše, dohodu môže odmietnuť ktorýkoľvek z parlamentov členských štátov.
Vláda sa pritom snaží Britov presvedčiť, že rokovania môžu byť hladké.

Vedel, čo robí
„Rogers presne vedel, čo robí, keď k rezignácii pridal tú správu,“ okomentoval veľvyslancov odchod konzervatívny poslanec Iain Duncan Smith, jeden zo zástancov brexitu. „V momente, keď štátny zamestnanec začne vyjadrovať svoje postoje, ministri mu už nemôžu dôverovať,“ povedal podľa BBC.
Euroskeptici v Londýne by teraz radi za bruselským rokovacím stolom videli niekoho, kto zdieľa ich postoje. Aj minister zahraničných vecí Boris Johnson si podľa zdroja Financial Times praje, aby budúci veľvyslanec „z celého srdca“ podporoval brexit.
Bývalí štátni zamestnanci varujú pred podobnými rozhodnutiami. „Veľvyslancov nevyberáte podľa toho, čomu veria, ale podľa toho, čo vedia,“ povedal pre BBC Simon Fraser, bývalý šéf britských diplomatov.
Britská diplomacia má mnoho skúsených diplomatov, ktorí sú uznávaní vo svete. Nemá však veľa ľudí, ktorí by dobre poznali Brusel (napríklad obchodné rokovania za členské štáty vedie priamo Únia) a otvorene by spĺňali politické zadanie odporcov Únie.
„Diplomacia musí zamestnať bruselského insidera, ktorý bude mať žalúdok na to, aby sa posadil proti svojim doterajším partnerom a priateľom za rokovací stôl, a plnil úlohu, ktorú ona alebo on nepodporujú,“ píše komentátor Guardianu Jonathan Lis.
Medzi bruselskými diplomatmi podľa Lisa prevláda názor, že taktikou Británie pri rokovaniach bude, aby rozbila jednotu členských štátov Únie a vďaka tomu si vyrokovala najlepšie podmienky.
„Pri Rogersovi si jeho kolegovia mysleli, že teoreticky môže mať iné postoje, no pri nástupcovi už táto pochybnosť vymizne,“ píše Lis. A práve spojencov teraz podľa neho Británia potrebuje najviac.

Rozdielne názory
„Myslím si, že Bruseli potrebujeme niekoho, kto má skúsenosti a bude skutočne profesionálnym vyjednávačom. Kto sám zvládne v jednej miestnosti rokovať s viacerými rovnako skúsenými vyjednávačami,“ povedal bývalý šéf diplomatov Fraser.
Kritici odchodu z Únie vláde vyčítajú, že v skutočnosti nemá žiadny plán. Jednotní nie sú ani členovia kabinetu, ktorý majú o tejto téme rokovať. Nezhodnú sa, či Británia ostane v colnej únii, či bude platiť za prístup na spoločný trh ani v tom, ako bude vyzerať kontrola migrácie.
Aj oficiálny vládny postup, teda nehovoriť o konkrétnostiach skôr, ako sa začnú skutočné rokovania, niektorí ministri nedodržiavajú.
A k tomu prichádzajú o „jedného z najväčších odborníkov na európske záležitosti“, ako Rogersa pre BBC nazval Fraser.