PEKING, BRATISLAVA. Peter Dahlin žil v Číne roky a dlho veril, že krajina sa posunie dopredu. V posledných rokoch sa to zmenilo. Bojí sa, že skutočnej zmeny sa už nedožije, pritom má len 36 rokov.
„Toto je systém, ktorý bude fungovať ďalších dvadsať rokov. Začína sa nová tvrdá línia,“ opísal pre Guardian režim, ktorý odrezal jeho mimovládku od zdrojov, jeho samého posadil na tri týždne do utajeného väzenia bez kontaktu so svetom a nakoniec z neho vynútil priznanie pred kamerou.
Systém prezidenta Sia
Opisuje systém, ktorý si okolo seba vytvoril súčasný prezident Si Ťin-pching, aj keď podľa iných odborníkov sa začal budovať už v roku 2008, keď sa krajina pred olympiádou v Pekingu musela ukázať ako jednotná, čo narúšali protesty v Tibete.
Ďalší rok sa krvavé protesty zopakovali v Sin-ťiangu na úplnom západe krajiny, a vláda si uvedomila, že musí sprísniť kontrolu nad spoločnosťou.
Si po svojom nástupe pritvrdil už i tak dosť tvrdú cenzúru internetu, začal záťahy proti feministickým aktivistkám, kritickým novinárom, akademikom, blogerom, vydavateľom, ľudskoprávnym právnikom a tiež zahraničným aktivistom, ako bol Dahlin.
V týchto všetkých skupinách vláda videla hrozbu, že sa opozícia zorganizuje a pokúsi sa ohroziť jej moc. Politickú situáciu začali označovať za najhoršiu od roku 1989, keď pri brutálnom zásahu proti demonštrantom na pekinskom Námestí nebeského pokoja armáda zabila tisíce ľudí.
Čína odvtedy konala väčšinou racionálne,všetky kroky dopredu analyzovala, aby nevyvolávala medzi ľuďmi nespokojnosť. No keď sa skončila éra ekonomického megarastu, čínski vrcholoví lídri si uvedomili, že už nemajú ako "uplácať" ľudí, a tak je ich jedinou šancou na zotrvanie pri moci zvýšenie kontroly nad spoločnosťou, napísal v knihe Perfektná diktatúra Stein Ringen z univerzity v Oxforde.
Si podľa neho premenil krajinu na „kontrolokraciu“, využíva mäkké aj tvrdé opatrenia. Nejde mu už o rast a posun v spoločnosti, ale len o udržanie sa pri moci. „V istom ohľade ani nevyzerá ako diktatúra. Väčšina diktatúr je veľmi neohrabaná, hrubá, nie sú elegantné. Tá čínska taká nie je,“ píše Ringen.
“Vrátil by som sa asi len vtedy, ak by vláda padla, ale nie som si istý, či sa toho dožijem.
„
Najprv ako turista
Dahlin zažil najmä to pritvrdzovanie. Prvýkrát prišiel do Číny ešte ako turista, v neziskovom sektore sa začal pohybovať v roku 2009, keď pomáhal pri odhaľovaní tajných vládnych väzníc. Len v Pekingu ich objavili osem.
Potom spolu s právnikom Wangom Čuang-čangom založili mimovládku China Action. Legálne na čínskom území pôsobiť nemohli, tak sa zaregistrovali ako spoločnosť v Hongkongu.
„Nikdy som sa o politku nezaujímal, ani o Tibet a podobné veci,“ hovorí Dahlin. „Verím len v právo na sebaurčenie. Či už ide o Kataláncov, Škótov, alebo dedinku niekde v Číne, ľudia majú právo o sebe rozhodovať. Či už tvoria organizáciu, odbory, alebo vlastné médium.“
Jeho mimovládka začala organizovať školenia pre právnikov, pre investigatívnych novinárov, pomáhala aktivistom. Dostávala na to granty od Európskej únie, z nórskych fondov alebo od americkej Národnej nadácie pre demokraciu.
Od leta 2015 videl, že mnohých spolupracovníkov China Action vypočúvali. Na začiatku roka 2016 sa ich už priamo pýtali na „Švéda s menom Peter“. „Premažte všetky USB kľúče, počítače, telefóny, tablety,“ napísal Dahlin všetkým kolegom. Bolo to treba spraviť okamžite.
On sám si kúpil letenku, aby mohol odísť, no nestihol to. Prišli si po neho domov a odviezli do tajnej väznice, možno do jednej z tých, ktorú sám v minulosti odhalil.
Si Ťin-pching si posilňuje moc. (zdroj: SITA/AP)Výsluchy bez spánku
Začala sa séria výsluchov, kde chceli získať čím viac informácií o Dahlinových kontaktoch. Nebili ho, no využívali taktiky psychického mučenia.
