BRATISLAVA. Dlho po tom, ako si kreslený film Bambi z dielne Walta Disneyho získal popularitu u divákov a uznanie medzi kritikmi, takmer nikto nevedel, že životný príbeh jelenčeka a jeho ilustrátora je natoľko podobný.
Tyrus Wong, vlastným menom Wong Gen Yeo, sa narodil v čínskej provincii Guangdong. Jedno z najťažších životných rozhodnutí musel urobiť už ako deväťročný, keď sa rozlúčil so svojou matkou a spolu otcom emigroval do Spojených štátov. Azda vtedy ani netušil, že mamu a sestru vidí poslednýkrát.
„Ameriku sme doma volali Zlatá hora, bola pre nás krajinou obrovských možností, preto sem všetci chceli ísť,“ spomína Tyrus Wong v krátkom videodokumente od Leapman Productions. Jeho otec už v Amerike bol, imigračná polícia mu preto problémy nerobila. Malý Tyrus také šťastie nemal. Od otca ho odtrhla hliadka okamžite, ako dorazili na pobrežie.
Krajinkár
Nepočítal s tým, že v Amerike, ako si ju vysníval, bude bojovať s diskrimináciou, trpieť chudobou a najmä – chronickým nedostatkom uznania pre svoju tvorbu. Jeho kresby s príznačnou symbolickosťou a zladenými farbami boli ocenené až o desiatky rokov neskôr.
Kreslenie ho lákalo odmalička. Inšpiráciou pri tvorbe Bambiho, druhého celovečerného Disney filmu, boli Wongovi kresby krajiniek z čias dynastie Sung. „Keď kreslím, snažím sa koncentrovať, zabudnúť na všetko, sústredím sa len na plátno,“ vysvetľoval v dokumente. Sám sa zvykol označovať ako krajinkár.
Keď malý Tyrus konečne absolvoval výsluch, na ktorom sa musel falošnými dokumentmi preukázať ako potomok občana USA, prepustili ho z izolácie a znovu sa stretol s otcom. Aj vďaka nemu sa neskôr dostal na Otis Art Institute v Los Angeles.
Ako za pásom
V štúdiách Disney sa Tyrus zamestnal v roku 1938. Jeho úlohou bolo kresliť tisíce obrázkov zachytávajúcich postavičky v pohybe, aby im majstri efektov mohli vdýchnuť život.
„Jeho talent krajinkára a maliara vôbec nevyužili, urobili z neho akéhosi pracovníka pásovej linky na animácie,“ povedal neskôr oskarový animátor John Canemaker, ktorý o Wongovi dokonca napísal knihu.
Všetko sa zmenilo, keď Tyrus zistil, že Disney chce spracovať Román Bambi od rakúskeho spisovateľa Felixa Saltena.

Bambi bol prvou veľkou výzvou
V snahe animovať Saltenovu knihu na spôsob prvého celovečerného Disney filmu – Snehulienka a sedem trpaslíkov – narazilo štúdio na problém. Postavy jeleňa a ďalších lesných tvorov sa v detailnom kontúrovaní stromov strácali a splývali s pozadím. Tyrus Wong okamžite vycítil, že dostal šancu.
„Išiel domov a namaľoval zopár obrázkov jeleňa v lese. Walt Disney si pri pohľade na ne uvedomil, že Tyrus dokázal vyprodukovať vynikajúce umelecké dielo, ktoré nemuselo nevyhnutne vyzerať ako typický les, išlo skôr o pocit lesa,“ uviedlo vo vyhlásení Disenyho múzeum.
Wong vo firemnej hierarchii neoficiálne povýšil. Oficiálne však bol prvým človekom, ktorého ostatní umelci vyhľadali, keď niečo nevedeli načrtnúť či farebne doladiť.

Rasizmus nielen na pracovisku
New York Times pripomenuli, že v tridsiatych rokoch nebolo úplne bežné stretávať v hollywoodskych štúdiách Aziatov.
Zopár kolegov dávalo Tyrusovi jeho inakosť pocítiť veľmi nepríjemným spôsobom. Nielen u Disneyho, ale aj neskôr v štúdiách Warner Brothers ho niektorí zvykli počastovať rasistickými narážkami. Ľudia, ktorí s ním v práci neprichádzali do kontaktu, si zase mysleli, že je len zamestnancom firemnej jedálne.
S nedôstojným zaobchádzaním sa nestretal len v práci. Keď si s manželkou chceli zabezpečiť bývanie, stačilo, aby sa o nejakú budovu začali zaujímať, okamžite ich vypoklonkovali s tým, že dom už niekto kúpil. „A vy potom o mesiac prídete na to miesto a ceduľa ʻNa predajʼ stále stojí pred domom,“ spomínal ironicky Tyrus Wong v autobiografickom filme, ktorý o ňom natočila Paula Tomová.
Svoje deti povzbudzoval v záujme o umenie, tak, ako to robil jeho otec. Nikdy im však nekupoval omaľovánky. Dôvod bo prostý – nechcel, aby predstavivosť jeho detí obmedzovali čiary, ktoré nakreslil niekto iný.
Loading
...