V roku 2016 Európou hýbali najmä utečenci, brexit a teroristické útoky. Súviseli tieto fenomény navzájom alebo každý prebiehal samostatne?
„Existenčné krízy prežívala Únia vždy, no teraz ich prebieha niekoľko naraz, čo má vážnejšie dosahy ako pri predošlých krízach. Okrem spomenutých kríz prebieha v súvislosti s Ruskom aj geopolitická kríza, kríza eurozóny, finančná kríza, kríza súvisiaca sa nárastom xenofóbie a nacionalizmu. Tieto sú, samozrejme, prepojené.“
Väčšina z týchto kríz tu bola aj pred rokom, no mnohí sú stále prekvapení. Platí to aj o vás?
„Mnohé tohtoročné udalosti boli neočakávané, či už ide o brexit, alebo o výsledky amerických volieb. Aj slovenské voľby mali v konečnom dôsledku prekvapujúci výsledok. Nečakali sme, že si americká verejnosť zvolí za prezidenta niekoho, kto je demagóg, populista, xenofób. Krízové udalosti vedú k nečakaným výsledkom, teraz to na nás dopadlo veľmi rýchlo.“
“Cestovná mapa je veľmi dôležitá v tom, že 27 štátov sa rozhodlo, že bude postupovať spoločne. Únia sa teda nerozdeľuje, čoho sme sa po brexite obávali.
„
Pri utečencoch išlo najmä o dohodu s Tureckom a odmietnutí kvót na žiadateľov o azyl. Dá sa povedať, že Európska únia v tomto uspela?
„Súčasná dohoda s Tureckom sa dá označiť za úspech. Uvidíme, ako dlho vydrží, lebo politický vývoj v Turecku smeruje k čoraz autoritárskejšiemu režimu. Aj vzťahy s Úniou sú ťažko skúšané. Zároveň sa treba pozerať aj na iné kroky, vznikla napríklad spoločná pohraničná stráž Únie, čo je dosť radikálny a vážny krok.“

Má Únia predstavu, ako by reagovala, keby Turecko odstúpilo od dohody a do Európy by zas prichádzali tisíce ľudí denne?
„Myslím si, že prípravy na to prebiehajú, aj keď nepoznám podrobnosti. Krajiny sú oveľa viac pripravené na zvládanie utečeneckej vlny. Otázka je aj pre Turecko, či sa naozaj chce stať tranzitnou krajinou. Nie je isté, že by malo o to záujem.“
Po referende v Británii sa hovorilo o tom, že Európa sa musí poučiť, zmeniť sa. Čo sa tým myslí?
„Rozhodnutie o brexite súvisí aj s tým, ako fungovala Únia pred hlasovaním. Napríklad počas krízy eurozóny vznikli mechanizmy na zvládnutie krízy, napríklad Európsky stabilizačný mechanizmus, o ktorom rozhodujú ministri financií eurozóny. Tieto rozhodnutia sa však týkajú celej Únie, no Briti ani ďalšie štáty mimo eurozóny do toho nie sú zapojení. Britský premiér David Cameron neúspešne vyzýval, aby do diania viac zapojili britskú verejnosť a britskú vládu. Briti sa nerozhodli z ničoho nič, je za tým celé nastavenie Únie, ktorá ich z mnohých procesov vynechávala, a nejde len o tento prípad. Každý má právo nemať euro a Únia musí byť schopná žiť v režime, kde krajiny majú vlastné politiky.“

Obyčajní Slováci však podobným vyjadreniam veľmi nerozumejú. Prečo?