WASHINGTON, BRATISLAVA. Priateľ alebo zradca? Spojené štáty boli dlhé desaťročia najvernejším spojencom Izraela a aj keď prezident Barack Obama mal so súčasným vedením židovského štátu na čele s premiérom Benjaminom Netanjahuom často napäté vzťahy, na medzinárodných fórach jeho politiku v zásade vždy podporil.
V piatok sa prvýkrát za posledných takmer štyridsať rokov stalo, že Spojené štáty v takej dôležitej otázke Izrael nepodporila.
Organizácia Spojených národov od šesťdňovej vojny v roku 1967, počas ktorej Izrael zabral palestínske územia, navrhla už množstvo rezolúcií odsudzujúcich tento krok. Vždy ju však Američania ako stále člen bezpečnostnej rady vetovali, teraz tak však neurobili a vďaka tomu je dokument prvýkrát platný.
Návrh podporilo všetkých štrnásť zvyšných členov, proti nebol nikto.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vľavo) a americký prezident Barack Obama (vpravo). (zdroj: TASR/AP)Netanjahu: Ste zaujatí
Praktické kroky však hovoria o niečom inom, ako Obamova či Netanjahuova rétorika. Obe krajiny ešte v septembri podpísali novú dohodu o vzájomnej vojenskej pomoci.
Bude platiť desať rokov, má výšku až 38 miliárd dolárov a americká pomoc Izraelu sa navýši až o viac ako štvrtinu. Izrael tak ostane najväčším príjemcom oficiálnej americkej vládnej pomoci, viac ako tri miliardy dolárov ročne idú na podporu izraelskej bezpečnosti a armády.
Na druhom mieste je stabilne Egypt, od Američanov dostávajú asi 1,5 miliardy dolárov ročne, teda asi polovicu z toho, čo Izrael. Táto pomoc je zárukou, že Egypt bude dodržiavať mierovú dohodu s Izraelom z roku 1979, ktorou najväčšia arabská krajina uznala židovský štát, proti ktorému predtým viedla niekoľko vojen.
Izraelskí politici však predvianočné hlasovanie v OSN berú ako politický signál. Ešte viac ako absencia amerického veta ich nahneval končiaci americký minister zahraničných vecí John Kerry.
