Český think-tank Evropské hodnoty od konca roka 2015 monitoruje dezinformácie na internete aj proruskú propagandu. Od januára sa touto úlohou má zaoberať špeciálny útvar ministerstva vnútra. Ešte pred vznikom centra ho vo vianočnom posolstve kritizoval český prezident Miloš Zeman, podľa ktorého ministerstvo zavádza cenzúru internetu a Evropské hodnoty vytvárajú zoznamy nepohodlných webov. Nič nechceme a ani nebudeme cenzurovať, tvrdí analytik Jakub Janda.
Česko ako jedna z prvých krajín okrem Pobaltia vytvorilo na ministerstve vnútra útvar proti šíreniu dezinformácií. Sú proruské weby a propaganda naozaj takou hrozbou pre región strednej Európy?
„Určite to je jedna z výrazných hrozieb. V Česku akurát prebieha audit národnej bezpečnosti, ktorý pôsobenie cudzej moci a s tým spojené dezinformácie vyhodnotil ako jeden z desiatich hlavných vnútrobezpečnostných hrozieb. Propaganda a manipulácie sú podobné napríklad klasickému extrémizmu, útočia totiž proti základom demokratického štátu a podkopávajú dôveru občanov v demokratické inštitúcie.“
S akými konkrétnymi prípadmi propagandy, ktoré reálne zasiahli do politického či spoločenského diania v Česku, ste sa stretli?
„Týždenne vidíme na konšpiračných weboch aj desiatku dezinformácií. Je ťažké zmerať, aký majú dosah, keďže sa nedá povedať, ktorým veciam človek verí. Keď sa pozrieme na dáta, ktoré sme v júni zozbierali aj so slovenským GLOBSEC Policy Institute, v Česku asi tretina opýtaných verí, že na Ukrajine majú zásadný vplyv na vládu fašisti. Je to jeden z najobľúbenejších príbehov, ktoré konšpiračné weby na Slovensku aj v Česku pretláčajú. Ak si veľká časť vašich voličov myslí, že na Ukrajine vládnu fašisti, je veľmi ťažké presadiť rozvojovú pomoc pre Ukrajinu či podporu v dodávkach zbraní.
V Česku je výrazný aj prípad červenej karty. V novembri 2014 protestovali v Prahe tisíce ľudí proti prezidentovi Zemanovi a ukázali mu červenú kartu za jeho prokremeľské správanie. Išlo o nápad jednej z aktivistických skupín a legitímny protest. Jeden z najznámejších konšpiračných webov Aeronet však vytvoril konšpiráciu o tom, že červené karty organizovala americká ambasáda na čele s americkým veľvyslancom.
Je to zvyčajná ruská taktika – úsilie vytvoriť dojem, že sa chystá ďalší majdan a potenciálne zvrhnutie akéhokoľvek proruského politika a väčšinou je to zorganizované americkou ambasádou. Tento príbeh dodnes žije, hocikedy prebiehajú protesty proti Zemanovi, tak konšpiračná online scéna vyťahuje, že sa pripravuje nový majdan. Vytvára to podhubie pre prokremeľských politikov, ako je napríklad český prezident, ktorý sa potom v máji 2015 veľmi otvorene pustil do amerického veľvyslanca. Nastal tak otvorený boj s americkými diplomatmi, ktorý v očiach českej konšpiračnej scény len potvrdil ich teóriu, že USA pripravujú zvrhnutie prezidenta Zemana.“
Internet umožňuje šíriť lož zadarmo Čítajte Má Rusko v našom regióne nejaký konkrétny politický záujem? Prečo potrebuje propagandu?
„Je to odlišné v Česku a na Slovensku. V Česku otvorene podporujú politikov, ktorí majú proruské záujmy, ako je prezident Zeman, komunistická strana či predstavitelia krajnej pravice. Rusko to dokáže využiť pre svoju vnútornú politiku, keď takýchto ľudí napríklad pozýva na územie Ruska či na okupované územia na takzvaný monitoring volieb. Preto sa ich snažia podporiť, aj mediálne či materiálne.
Druhým záujmom sú útoky proti demokratickým politikom, ktorí majú principiálne a kritické postoje, ako je napríklad český premiér Bohuslav Sobotka. V Česku je viditeľná aj akási dlhodobá snaha o vyvolanie referenda o vystúpení krajiny z EÚ. V súčasnosti Úniu v Česku podporuje približne 25 až 30 percent obyvateľov, čo je historické minimum a propaganda na to neustále útočí.
Vystúpenie z Únie by napríklad podľa týchto médií zachránilo Česko pred islamskou migráciou. Keby sa Česko dostalo podobne ako Británia do vnútorného sporu o to, či byť alebo nebyť v EÚ, Rusku by to veľmi pomohlo. Česko by tak nemohlo napríklad podporovať protiruské sankcie a riešiť dezinformácie, keďže by riešili existenciálnejšie problémy.“
Na Slovensku je to inak?
