BRATISLAVA. Dohoda, ktorou chcú Turecko a Rusko zaručiť prímerie v Sýrii síce znie pre mnohých nádejne, no v skutočnosti mier neznamená. A terajší spojenci, ktorí sa ešte pred rokom nenávideli, hovoria o prerušení bojov, nebude to také jednoduché.
Krehkosť dohody, podľa ktorej by sa vo štvrtok o polnoci miestneho času malo prestať bojovať v celej krajine, priznáva i ruský prezident Vladimir Putin.
Pre Rusko je to však dobrá dohoda, hovorí pre BBC Diana Darková, odborníčka na Blízky východ. "Vidia, že už nemajú čo viac získať. Rusko sa nechce stále viac zabárať do sýrskeho konfliktu, dosiahlo, čo chcelo. Rovnako aj Irán," tvrdí.
Rusko sa do vojny zapojilo na jeseň minulého roka po boku režimu Bašara Asada. Ten v tom čase strácal územia, no aj vďaka ruskej podpore nedávno znovu obsadil Aleppo, najväčšie sýrske mesto.
Pomerne veľké územia v Sýrii však stále ovládajú Islamský štát či Džabhát Fatah aš-Šam (bývalý Front an-Nusrá, skupina napojená na al-Káidu) a s nimi sa, prirodzene, v dohode o prímerí medzi ruskými, sýrskymi a povstaleckými jednotkami nepočíta.
To však nie je všetko, problémových bodov je viac.
Sýrsky režim a povstalci podpísali dohodu o prímerí, oznámil Putin Čítajte Čo s Asadom?
V tomto majú Rusko a Turecko úplne opačné postoje. Kým Rusko vidí v režime Bašára Asada svojho blízkeho spojenca a záruku, že si na sýrskom území bude môcť ponechať vojenské základne, pre Turkov je tento diktátor neprijateľný.
Od začiatku povstania v roku 2011 stojí Ankara na strane prevažne sunnitskej opozície. Prezident Recep Tayyip Erdogan označuje Asada za tyrana zodpovedného za smrť väčšiny z asi 400-tisíc obetí sýrskej občianskej vojny.
„Dialóg medzi Tureckom a Asadom je neprijateľný,“ vyhlásil turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu.
Podľa textu dohody, o ktorej v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informovala agentúra Reuters, sa pritom územie Sýrie rozdelí na tri neformálne zóny vplyvu - ruskú, tureckú a iránsku - no najmä, Asad ostane ešte niekoľko rokov prezidentom.
Znamenalo by to teda istú formu autonómiu pre rôzne oblasti, čo Asadova vláda v minulosti odmietala a trvala na tom, že bude kontrolovať celú krajinu.
Podľa ďalších zdrojov by mal Asad vládnuť do najbližších volieb a potom uvoľniť priestor pre zmierlivejšieho kandidáta spomedzi jeho alavitov. Pre Asada by to hlavne znamenalo bezpečný odchod aj s rodinou, no v minulosti túto možnosť viackrát odmietol.
Putin vidí v Asadovi verného spojenca. (zdroj: TASR/AP)Sýrski Kurdi
“Dialóg medzi Tureckom a Asadom je neprijateľný.
„
Kurdi na severe krajiny sú v nepríjemnej situácii. Túžia po tom, aby sa ako najväčšia etnická skupina (Kurdov je asi 40 miliónov) bez vlastného štátu na svete, konečne svojho štátu dočkali. Šancu uvideli v občianskej vojne, keď sa postavili proti vláde aj Islamskému štátu a ukázali, že dokážu proti islamistom efektívne bojovať.
Navyše, podľa vzoru irackých Kurdov, ktorí majú de facto vlastný štát, tiež ukázali, že vedia územie aj spravovať. Ak by mali úplne zložiť zbrane, zrejme by požadovali aspoň nejakú mieru autonómie.
