BRATISLAVA. Európska únia si zvykla istým spôsobom automaticky nasledovať USA pri prijímaní rozhodnutí. Z USA ale začíname počúvať názory, ktoré nie sú v súlade s európskymi pozíciami.
Bude teda dôležité, aby sme sa rozhodovali autonómne v kontexte toho, čo je dobré pre EÚ. A s tým súvisí aj postavenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federicy Mogherini. Vyplýva to zo slov ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
„EÚ si zvykla istým spôsobom automaticky nasledovať USA pri prijímaní rozhodnutí. Tých príkladov je veľa, jeden je Kuba. Od roku 1996 sme neboli schopní zmeniť našu reštriktívnu politiku voči Kube. Až keď to urobili Spojené štáty, tak Európska únia našla jednotu, aby sme to urobili,“ uviedol Lajčák s tým, že z USA počúvame názory, ktoré sú nie v súlade s európskymi pozíciami.
Spoluprácu EÚ a NATO si bez USA nemožno predstaviť, uviedol Gajdoš Čítajte „Kritické názory voči jadrovej dohode s Iránom, ku ktorej sa EÚ veľmi hlási, kritické názory k Parížskej klimatickej dohode. A môže sa stať, že sa naozaj ocitneme v situácii, že niektoré názory americkej administratívy budú odlišné od postojov EÚ. Vtedy bude dôležité, aby sme rozhodovali autonómne v kontexte toho, čo je dobré pre EÚ,“ myslí si šéf slovenskej diplomacie.
Lajčák však priznal, že s autonómnosťou sa nemusí automaticky viazať aj rýchlosť rozhodnutí. „Viete, aké sú rozhodovacie mechanizmy v EÚ. Istý čas zaberajú. Dôležité je, aby s nimi všetci vedeli žiť,“ povedal Lajčák.
Na otázku, či akcieschopnejšia EÚ znamená, že vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini dostane viac kompetencií, Lajčák upozornil, že jej kompetencie sú definované Lisabonskou zmluvou.
„Je nereálne myslieť si, že by mohlo dôjsť v dohľadnom čase k zmene. Na druhej strane, jej pozícia je tak silná, aký silný mandát dostane od členských krajín. Žiaľ, často nemá žiaden mandát,“ priznal šéf slovenskej diplomacie.
Europarlament vyzval na vytvorenie Európskej obrannej únie Čítajte Ako príklad uviedol Ukrajinu a Rusko. „Prial som si, navrhoval som, aby EÚ hrala ďaleko aktívnejšie úlohu, aby vysoká predstaviteľka komunikovala s Kyjevom, s Moskvou, ale keďže nebola na tom zhoda, tak mala zviazané ruky. Čiže, je to naozaj na tom, aby sme si my uvedomili, že je to v našom záujme, aby sme hovorili jedným hlasom a vysoká predstaviteľka bola tým hlasom a tou tvárou,“ myslí si minister.
V opačnom prípade podľa Lajčáka oslabujeme sami seba. „Súhlasím, že s tým nemôžeme byť spokojní. Je celý rad konfliktov a krízových situácií vo svete, kde EÚ reálne ako hráč nie je. V Sýrii Európska únia nie je, sú členské krajiny. Na Ukrajine Európska únia nie je, mohli by sme pokračovať ďalej. Je to žiaľ našou neschopnosťou sa zjednotiť na takej pozícii, ktorá by dala vysokej predstaviteľke mandát,“ uzavrel Lajčák otázku kompetencií Bruselu v zahraničnej politike.
