KÁBUL. Trojica mužov si sadá na postele v čistej, no stiesnenej nocľahárni. Vyzerajú mrzuto a šokovane, akoby sa ocitli na cudzom a zakázanom mieste.
V mnohých ohľadoch na takom mieste naozaj sú.
Javed Hakimi, Mohsen Amiri a Navid Mohammedom patria medzi 45 nešťastných cestujúcich, ktorí prileteli pod policajným dohľadom do Kábulu charterovým letom z nemeckého Frankfurtu. Bol to prvý z takýchto plánovaných letov, ktoré majú na základe dohody medzi EÚ a afganským prezidentom Ašrafom Ghaním vrátiť tisícky afganských žiadateľov o azyl z Nemecka do Afganistanu.
Zo západnej Európy by tak podľa októbrovej dohody mohli do krajiny potenciálne vrátiť až 80-tisíc Afgancov, ak ich žiadosti o azyl zamietnu.

Nie je to ich domov
Po tom, čo lietadlo z Frankfurtu pristálo, sa väčšina pasažierov presunula k autobusom a odišli domov. Táto trojica však nemá nikoho, kto by na nich čakal. Ich bezprostredná rodina žije v Nemecku a po tom, čo sa im 10-dňový pobyt v štátnej ubytovni skončí, nemajú kam ísť.
„Som tu úplne sám,“ hovorí 35-ročný Amiri, ktorý prežil aj stroskotanie člna v Grécku v roku 2012, keď sa snažil dostať k svojej mame a súrodencom v Nemecku. „Dodržiaval som zákony, školil som sa za maliara, no moju žiadosť o azyl zamietli a musel som ísť domov. Toto však nie je môj domov, ani neviem, kde začať hľadať,“ dodáva.
V chaose z príchodu státisícov utečencov zo Sýrie, Iraku a iných krajín, čo v mnohých krajinách vyvolalo nenávistné protireakcie, bolo pre nemecké úrady vykázanie Afgancov práve tým jednoduchším riešením. Všetci prišli do krajiny nelegálne, niektorí spáchali v Nemecku trestné činy a žiaden z nich nemal nárok na politický azyl.
Pre afganské úrady sú však záťažou, ktorú si chudobná a povstalcami sužovaná krajina nemôže dovoliť. Státisíce vojnových utečencov sa vracajú zo susedného Pakistanu a množstvo rodín z vidieka uteká pred Talibanom do utečeneckých táborov.
„Je to pre nás skutočná kríza,“ hovorí Rohulláh Hašimi z afganského ministerstva, ktoré zodpovedá za utečencov. „Žiadali sme Európu, aby späť poslali len tých, ktorí chcú prísť dobrovoľne, no bol tam priveľký tlak na to, aby sme vzali späť viacerých.“
Mnohí Afganci pred odchodom z krajiny predali všetko, čo vlastnili a teraz sa vrátili bez peňazí. Bez akýchkoľvek vyhliadok sa môžu opäť pokúsiť dostať do Európy, alebo sa dokonca pridať k povstalcom.

Kresťanstvo môže zachrániť
Hakimi má 57 rokov a v Nemecku strávil dvadsať rokov – oženil sa tu a vychoval dve dcéry, no jeho trestný register ho v priorite deportácií posunul dopredu. V Nemecku ho usvedčili z dílerstva drog a dva roky strávil vo väzení, potom ho deportovali do Afganistanu.