Moskva 8. mája (TASR) Oslavy víťazstva nad fašizmom v bývalom Sovietskom zväze a v Rusku mali v rozličných obdobiach rôzny charakter a mnohé z nich sa zapísali do dejín niečím výnimočným. O niektorých zaujímavých faktoch z dejín osláv píše víkendové vydanie ruského denníka Kommersant.
Bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny - 9. mája 1945 bolo v Moskve na oslavu víťazstva vypálených 30 sálv z tisíc zbraní. Zaujímavé je, že ďalších 20 rokov bol 9. máj v Sovietskom zväze obyčajným pracovným dňom a neslávil sa organizovane. Pri príležitosti desiateho výročia víťazstva nad fašizmom bolo napr. v Moskve slávnostne otvorených niekoľko kín a odhalených viacero pamätníkov.
O desať rokov neskôr v roku 1965, za éry Leonida Brežneva, sa 9. máj v ZSSR stal štátnym sviatkom. V tomto roku sa začala aj tradícia vojenských prehliadok na Červenom námestí a Sovietsky zväz vtedy svetu prvýkrát predviedol makety medzikontinentálnych rakiet, vydávané pritom za akcieschopné zbrane.
Štátna banka ZSSR v roku 1965 vydala aj prvú pamätnú mincu v hodnote jedného rubľa a prvýkrát sa udeľovali medaily pri príležitosti výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, a to hneď 15 miliónom sovietskych občanov.
V roku 1965 sa začalo aj s prepožičiavaním titulu Mesto-hrdina ako prví sa jeho nositeľmi stali: Moskva, Leningrad, Kyjev, Odesa, Sevastopoľ, Volgograd a Brest.
Premiéru mala v tom istom roku aj minúta ticha za obete Veľkej vlasteneckej vojny. V pondelok by sa Rusko malo stíšiť o 20.00 h, keď na minútu prerušia vysielanie aj všetky televízne kanály.
V predvečer Dňa víťazstva v roku 1967 bol v Alexandrovskom sade pri kremeľskom múre slávnostne odhalený Hrob neznámeho vojaka. Večný oheň, ktorý tam horí, dopravili z Leningradu. Od tohto dňa sa kladenie vencov k symbolickému miestu posledného odpočinku padlých v druhej svetovej vojne stalo tradíciou.
O tri roky neskôr, keď uplynulo štvrťstoročie od konca vojnového konfliktu, na všetkých moskovských semaforoch svietila červená celú minútu, a to na pamiatku padlých sovietskych vojakov. V roku 1985 sa na Červenom námestí konala vojenská prehliadka s rekordne vysokým počtom účinkujúcej bojovej techniky 612 kusov.
Vojenské defilé z 9. mája 1990 sa zasa stalo posledným v dejinách ZSSR.
Ďalšie vojenské prehliadky sa v Moskve konali až v roku 1995 Červeným námestím prešli veteráni a areálom na Poklonnej hore, kde stojí komplex pamätníkov obetiam vojen, moderná vojenská technika. Pozvané boli delegácie z 53 štátov sveta, ale pricestovali len hostia z 19 krajín, vrátane USA, ktoré zastupoval ich vtedajší prezident Bill Clinton.
V roku 1997 každý účastník vojny dostal prvýkrát osobný pozdrav od prezidenta Ruskej federácie. Na vojenskej prehliadke sa pre nedostatok finančných prostriedkov zúčastnili len veteráni a defilé trvalo iba 30 minút, čím sa stalo najkratším v dejinách ZSSR a Ruska. Predvlani, v roku 2003, bola na počesť Dňa víťazstva otvorená nová stanica metra, pomenovaná Park víťazstva.
(osobitná spravodajkyňa TASR Elena Považanová) žab
