ANKARA, BRATISLAVA. Útok na ambasády alebo veľvyslancov v cudzej krajine je osobitne citlivou témou. Vždy sa chápe ako útok priamo na krajinu, nielen na konkrétneho jednotlivca. Kým v diplomacii je to neprípustné, nedotknuteľnosť ambasád sa rešpektuje aj vo vojne, pre teroristické skupiny sú diplomati lukratívnym cieľom.
Bolo to tak aj v pondelok večer, keď sa terčom útoku v tureckej Ankare stal ruský veľvyslanec.
Prinášame prehľad posledných známych útokov, ktorých cieľom boli diplomati alebo ambasády.
V Ankare zastrelili ruského veľvyslanca. Moskva hovorí o terorizme Čítajte Útok na americký konzulát v Benghází (2012)
Stalo sa to v symbolický dátum, keď si Američania pripomínali jedenáste výročie útokov z 11. septembra. Teroristická skupina Ansar al-Šaría s prepojením na al-Káidu v Magrebe zaútočila na americký konzulát v líbyjskom Benghází. Okrem útočníkov zomreli štyria ľudia, medzi nimi i veľvyslanec Christopher Stevens, ktorý bol v tom čase na návšteve Benghází.
Okolnosti útoku boli dlho nejasné. Odohral sa len rok po páde diktátora Muammara Kaddáfího, keď v krajine ožívala nová občianska vojna a v mestách vznikali milície, ktoré medzi sebou bojovali o moc.
Navyše, prišlo to v čase, keď moslimovia po celom svete protestovali proti filmu Nevinnosť moslimov, v ktorom americkí autori zosmiešňujú proroka Mohameda. Prvá verzia hovorila, že nešlo o teroristický útok, ale o demonštráciu, ktorá sa vymkla spod kontroly. Americká diplomacia až neskôr priznala, že za útokom boli teroristi.
Tragédia ovplyvnila aj tohtoročné prezidentské voľby, keďže v nich kandidovala vtedajšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Pred rokom jedenásť hodín vypovedala pred senátnym vyšetrovacím výborom, jej súper Donald Trump jej neustále vyhadzoval na oči „zlyhanie v Benghází“ a to, že nevedela ochrániť svojich zamestnancov.
Areál zničeného amerického konzulátu v Benghází. (zdroj: SITA/AP)Útoky na ambasády v Grécku (2010)
Konšpirácia jadra ohňa (SPF) sa prvýkrát v Grécku ukázala útokmi v roku 2008. Protestovala proti vtedajšej politike vlády, ktorá strácala kontrolu nad ekonomikou a musela začať šetriť. Hlásila sa k anarchizmu.
V roku 2009 stála najmenej za štyrmi útokmi, no jej „hviezdna“ chvíľa prišla v roku 2010, keď vrcholila debata o tom, ako veľmi musí Grécko šetriť, aby dostalo pomoc od Európskej únie.
V novembri rozoslala bomby v balíkoch na rôzne ambasády, jedna z nich vybuchla napríklad v rukách posla, ktorý ho niesol na mexické zastupiteľstvo a spôsobila mu vážne popáleniny. Bombu poslali aj do sídla Eurojustu v Holandsku, ďalšia mierila k francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu či na belgickú ambasádu. Podobné zásielky dostávali viaceré krajiny.
Grécko na 48 hodín zastavilo posielanie balíkov do zahraničia a spustilo sa pátranie po odosielateľoch. V roku 2011 organizáciu aj Američania označili za teroristov.
Anarchisti grécku ani európsku politiku nezmenili, nespôsobili ani väčšie škody.
Vyšetrovatelia skúmajú miesto výbuchu bomby adresovanej mexickému veľvyslanectvu. (zdroj: SITA/AP)
