BRATISLAVA. Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie (SK PRES) bolo úspešné. Zhodli sa na tom v pondelok vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Dušan Chrenek, štátni tajomníci rezortov financií a zahraničných vecí Ivan Lesay a Ivan Korčok a europoslanci Monika Flašíková Beňová (Smer) a Ivan Štefanec (KDH).
Podľa väčšiny diskutujúcich treba oceniť nasadenie slovenských diplomatov a úradníkov a zhodujú sa v tom, že aj naďalej treba lepšie komunikovať európske témy na Slovensku.
Investícia do budúcnosti
Korčok v diskusii povedal, že odkedy Slovensko do EÚ vstúpilo, občania žijú v spoločenstve, ktoré je v permanentnej kríze a momentálne v najzložitejšom období, čoho vrcholom je brexit. Zároveň má ale dobrý pocit z toho, že sa podarilo oddeliť brexit od slovenského predsedníctva.
„Nestalo sa, že brexit zatienil slovenské predsedníctvo,“ zhodnotil vládny splnomocnenec pre predsedníctvo. Podľa neho nám SK PRES prinieslo dve veci – výsledky a skúsenosť.
„Toto je na nezaplatenie, ukázalo nám to Úniu z takej polohy, akú sme doteraz nezažili a považujem to za obrovskú investíciu do budúcnosti,“ povedal na margo získavania skúseností. Pre neho osobne bola cenná skúsenosť práca v Európskom parlamente, kde zastupoval Európsku radu.
Doma ho prekryli škandály, v Bruseli sú spokojní. Ako Slovensko viedlo Úniu? Čítajte „EP je veľmi silnou inštitúciou. Aká je úloha EP v členských štátoch je pomerne nejasné, jeho úloha je podcenená. Európsky parlament necháva hlboký rukopis na legislatíve, ktorá potom platí,“ priznal Korčok.
Štátny tajomník rezortu financií Ivan Lesay súhlasí s Korčokom v tom, že predsedníctvo bolo obrovskou osobnou skúsenosťou. Prioritou podľa neho bolo technicky a administratívne veľmi dobre zvládnuť predsedníctvo, ale aj zanechať určitú stopu.
Lesay tiež vyzdvihol slovenské predsednícke úspechy pri dosiahnutí dohody o rozpočte a revízii viacročného finančného rámca.
Ľahko sa kritizuje
Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová uviedla, že po administratívnej a byrokratickej stránke zvládlo Slovensko predsedníctvo excelentne a obzvlášť ocenila Korčoka. Nesúhlasila s ním ale v tom, že by EÚ bola v permanentnej kríze.
„Slovenskí politici objavili Európsku úniu v pozitívnom zmysle. Vrcholoví politici zrazu videli EÚ ako fungujúci mechanizmus ako niečo, bez čoho nemôže Slovensko fungovať. Chcela by som vysloviť nádej, aby sa tento pohľad zachoval aj po 1. januári,“ povedala Flašíková Beňová.
Dodala, že ľahko sa kritizuje, ale teraz malo Slovensko šancu prispievať k riešeniam aj z predsedníckej stoličky. Slovensku sa podľa nej nepodarilo presadiť návrh efektívnej solidarity a pripomenula, že predsedníctvo preberá po Slovensku Malta, ktorá sama čelí migračnej vlne.
Okrem chvály aj kritika. Fica sa v europarlamente pýtali na škandály Čítajte Ivan Štefanec takisto ocenil úlohu Korčoka. Štefanec vidí tri rezervy. Efektívna, flexibilná solidarita bola podľa neho odmietnutá a v tejto téme nedošlo k posunu. Rezervy vidí aj vo finančnej oblasti a obrannej. Zároveň si myslí, že do budúcnosti bude veľkou úlohou udržať európske nasadenie, lepšie vysvetľovať európske témy občanom a sústrediť sa na veci, ktoré majú dopad na EÚ, aj na Slovensko, ako napríklad oblasť energetickej únie či digitálneho trhu.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek takisto vyjadril spokojnosť s predsedníctvom. Komisia podľa neho ocenila viaceré oblasti, kde Slovensko dosiahlo pokrok. Takisto vyzdvihol aj Bratislavský summit, Parížsku klimatickú dohodu či podpis obchodnej dohody s Kanadou CETA.
