WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď sa novozvolený americký prezident Donald Trump prebudil do sobotňajšieho rána, už tradične ako jednu z prvých vecí zapol svoj twitter.
Krátko po tom, ako sa dozvedel, že Peking sa vo štvrtok v Juhočínskom mori zmocnil bezpilotnej americkej ponorky, čínskym lídrom pohrozil a nazval to „bezprezidentným“ (unpresidented) krokom.
O necelú hodinu a pol slovíčko bezprezidentný nahradil správnym výrazom „bezprecedentný“ (unprecedented). Výslovnosť je v angličtine prakticky totožná.
Trump v skutočnosti nemal celkom pravdu, najnovší incident celkom bezprecedentný nebol. Čína aj podľa expertov robí niečo podobné pravidelne – vždy, keď do Bieleho domu nastupuje nový prezident, skúša, kam až môže v súboji s najväčšou vojenskou veľmocou zájsť.
Loading
...Experti: Nebola to náhoda
„Ubezpečujem vás, že všetci hráči, ktorí tlačia na USA, budú tlačiť ešte viac na novú administratívu. Budú skúšať ich limity,“ varoval pre portál The Hill ešte začiatkom októbra bývalý hlavný veliteľ NATO James Stavridis.
Aj podľa ďalších analytikov „krádež“ americkej miniponorky (na dĺžku meria asi jeden meter), ktorá v tom čase monitorovala vody Juhočínskeho mora, nebola náhoda.
„Budú to robiť aj naďalej. A Čína bude zase naďalej ostražitá,“ Ralph Jennings, analytik magazínu Forbes. „Zatiaľ čo Číňania budú zadržiavať americké vojenské stroje, Američania budú vo svojich aktivitách pokračovať. Akurát budú ostražitejší.“
Američania v oblasti, na ktorú si okrem Číny nárokujú aj ďalšie krajiny oblasti, robia niečo podobné roky. A predstava, že s tým skončia, je aj podľa vojenských expertov nereálna. Američania tvrdia, že ponorka merala množstvo soli, teplotu a priezračnosť mora.
Čína zas tvrdí, že jej loď ani nevedela o tom, že ide o americkú ponorku, kým ju z mora nevylovili. "Nie je neobvyklé, že čínske lode sledujú americké plavidlá, lebo si myslia, že vykonávajú špionáž," okomentovala incident Kimberly Halkettová z al-Džazíry.
“Budú to robiť aj naďalej. A Čína bude zase naďalej ostražitá
„
Reakcia na Taiwan?
Zadržanie miniponorky alebo námorného dronu, ako plavidlo občas nazývajú, môže byť reakciou na Trumpovu rétoriku voči Číne. Ešte v kampani pred zvolením vyhlásil, že Čína americkú ekonomiku „zdiera“.
Po zvolení za prezidenta sa postaral aj o diplomatický škandál, keď cez telefón hovoril s taiwanskou prezidentkou Caj Ing-wenovou.
Žiadny americký novozvolený či aktuálny prezident niečo podobné neurobil, odkedy Američania v roku 1979 uznali Peking ako zástupcu jednotnej Číny. Tá považuje de facto nezávislý Taiwan za svoju provinciu.
Peking testoval nových amerických prezidentov aj v minulosti. Najznámejší je prípad z roku 2001, keď čínske lietadlo narazilo do amerického špionážneho stroja a jej jedenásťčlennú posádku po núdzovom pristátí na čínskom území niekoľko dní zadržiavali.
Prezident George W. Bush bol vtedy v úrade len 77 dní. Bola to najostrejšia konfrontácia oboch veľmocí za posledné desaťročia.
Niečo podobné sa v roku 2009 stalo aj Barackovi Obamovi. Len 44 dní po tom, ako sa ujal úradu, čínske plavidlá obkľúčili americkú loď. Rovnako ako teraz to bolo v medzinárodných vodách Juhočínskeho mora.
Trump neskôr, ako inak, cez twitter Číne odkázal, nech si zadržaný dron nechá. Peking však medzitým vyhlásil, že vojenský majetok Američanom vráti.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Chua Čhun-jing sa ohradila aj voči Trumpovmu výrazu, keď ponorku označil za "ukradnutú". "Ak nájdete niečo na ulici, musíte to preskúmať. Ak si to niekto vypýta, musíte tiež zistiť, či mu to patrí, ešte pred tým, ako mu to vrátite," cituje hovorkyňu agentúra Reuters.
Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti Čítajte Hroziaci spor s Filipínami
Incident však môže mať aj ďalšiu dohru. Čína dron zadržala neďaleko pobrežia Filipín - ďaleko od vlastných vôd. Podľa niektorých expertov tým mohla porušiť medzinárodné právo. Peking si totiž robí nárok prakticky na celé Juhočínske more, aj keď zvyšok sveta to neuznáva.
"Nielenže to zvyšuje riziko nesprávneho vyhodnotenia situácie, ale môže to tiež viesť k otvorenej konfrontácii veľmi blízko filipínskych brehov," uviedlo vo vyhlásení filipínske ministerstvo obrany.
Čínske námorníctvo týmito moriami síce môže prechádzať, no nemôže tam zasahovať.
