Ovládnutie strednej a východnej Európy Sovietskym zväzom bolo veľkou krivdou

Riga 7. mája (TASR) - Ovládnutie strednej a východnej Európy Sovietskym zväzom po druhej svetovej vojne si treba zapamätať ako jednu z najväčších krívd ...

Riga 7. mája (TASR) - Ovládnutie strednej a východnej Európy Sovietskym zväzom po druhej svetovej vojne si treba zapamätať ako jednu z najväčších krívd histórie. Uviedol to dnes počas návštevy Lotyšska americký prezident George W. Bush, ktorý súčasne priznal, že na rozdelení európskeho kontinentu sa do veľkej miery podieľali aj Spojené štáty americké.

Jaltská dohoda z roku 1945 medzi americkým prezidentom Franklinom D. Rooseveltom, sovietskym lídrom Josifom Vissarionovičom Stalinom a britským premiérom Winstonom Churchillom sa podľa Busha "urobila v nespravodlivom duchu mníchovskej tradície a paktu Molotov-Ribbentrop". Mníchovská dohoda pritom viedla k rozdeleniu Československa, pakt Molotov-Ribbentrop pričlenil Pobaltie k Rusku.

Práve rozhodnutia, ktoré padli na Jalte, viedli k rozdeleniu východnej Európy a vytvorenie sovietskeho bloku. Na základe Jaltskej dohody pripadla celá východná Európa Stalinovi, za čo sa na Roosevelta zniesla rozsiahla kritika, podľa ktorej odovzdal východnú Európu komunistickej nadvláde.

"Opäť raz pri rokovaniach mocných vlád zostala sloboda malých národov niečím, čo sa obetovalo. Nesmieme zopakovať omyly iných generácií," uviedol Bush na úvod štvordňovej cesty po Európe, ktorej hlavným cieľom sú oslavy 60. výročia skončenia druhej svetovej vojny.

Počas prejavu v Rige Bush ocenil obyvateľov pobaltských krajín za to, že znášali utrpenie počas 50 rokov sovietskej okupácie. Zdôraznil, že USA majú záväzný prísľub Severoatlantickej aliancie na ochranu slobody pobaltských národov.

"Pri obrane vašej slobody nikdy nebudete sami," vyhlásil Bush pred približne 200 lotyšskými vládnymi a regionálnymi predstaviteľmi.

Bushovo rozhodnutie zaradiť do programu svojej európskej cesty okrem účasti na moskovských oslavách konca vojny aj návštevu Lotyšska a Gruzínska vyvolalo protest zo strany Ruska. Moskva to považuje spolu s americkou podporou demokratických zmien na Ukrajine a v Gruzínsku za znak nevhodného zasahovania do záležitostí jej susedov. Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina si nedávno tiež pohnevala Poľsko, keď vyhlásila, že Varšava by mala byť vďačná za Jaltskú dohodu, ktorá priradila Poľsko na desaťročia do sféry sovietskeho vplyvu.

Bush sa dnes stretol aj s lídrami Litvy a Estónska, pričom vyhlásil, že Rusko nemá žiaden dôvod na to, aby sa hnevalo na americké zasahovanie do demokratických procesov u svojich susedov. Vyzval pritom Moskvu, aby uznala veľkú bolesť spôsobenú desaťročia trvajúcou sovietskou okupáciou Pobaltia.

"Myslím, že krajiny by sa mali cítiť dobre, keď majú v okolí svojich hraníc demokraciu. Budem aj naďalej hovoriť s prezidentom Putinom tak najjasnejšie ako je to len možné o tom, že pri jeho hraniciach sú demokracie," zdôraznil šéf Bieleho domu.

Bush vyjadril pochopenie pre pretrvávajúci hnev zo strany Pobaltia v súvislosti s jeho anektovaním Sovietskym zväzom v roku 1940 a následnými 50 rokmi útlaku. Hoci nevyzval priamo Putina, aby sa ospravedlnil, Biely dom dúfa, že prezidentovo angažovanie sa v tejto otázke povzbudí Rusov ku konfrontácii s tmavým miestom v ich dejinách. Pre Pobaltie totiž koniec druhej svetovej vojny znamenal len výmenu nacistickej okupácie za sovietsku. Americký prezident v tejto súvislosti pripomenul, že USA pokračovali v podpore pobaltských krajín aj počas sovietskeho útlaku, keď na budovách diplomatických misií nechali viať vlajky Litvy, Lotyšska a Estónska, ktoré boli v týchto krajinách ilegálne.

Porážku nacizmu považuje Bush za paradoxnú, pretože priniesla ďalší útlak. "Koniec druhej svetovej vojny nastolil nevyhnutne otázky pre moju krajinu: Bojovali sme a obetovali sme sa len preto, aby sme dosiahli permanentné rozdelenie Európy na ozbrojené tábory? Alebo podstata slobody a práva národov vyžadujú od nás viac?. Nakoniec Amerika a naši silní spojenci dospeli k rozhodnutiu: Nemôžeme byť spokojní s oslobodením polovice Európy a nezabudneme na našich priateľov za Železnou oponou," vyhlásil Bush.

Litovský prezident Valdas Adamkus ani estónsky prezident Arnold Ruutel sa nezúčastnia na veľkolepých oslavách v Moskve, kam sa zíde vyše 50 svetových politických predstaviteľov. Týmto spôsobom chcú dať najavo nesúhlas s postojom Ruska, ktoré nechce uznať, že sovietska okupácia Pobaltia bola ilegálna. Bush sa síce na oslave zúčastní, no súčasne sa rozhodol navštíviť aj Lotyšsko a Gruzínsko - dve mladé demokracie odolávajúce vplyvu Kremľa a obracajúce sa smerom na Západ.

Prezident USA tiež odmietol tvrdenia, podľa ktorých Washington a Moskva pracujú na vzájomne akceptovateľnom spôsobe, ako priviesť demokraciu do Bieloruska. Túto bývalú sovietsku republiku Bush pritom označil za poslednú pretrvávajúcu diktatúru v Európe.

"Tajné dohody s cieľom rozhodnúť o osude niekoho iného sú práve tým, čo tu dnes ľutujeme," tvrdí Bush. Súčasne vyzval na slobodné, otvorené a spravodlivé voľby naplánované na budúci rok v Bielorusku vedenom v súčasnosti autoritárskym prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 21 964
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 10 586
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 720
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 865
  5. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 062
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 808
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 915
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 792
  9. Budú Slováci čoskoro ovládať svoje domácnosti cez smartfón? 1 616
  10. Inteligencia vo všetkom 1 603

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Oslabená Únia i euro. Francúzske voľby ovplyvnia aj Slovensko

Vyššie platy alebo Slovákov pošlú pracovať domov? Čo sa môže po voľbách stať.

KOMENTÁRE

Najmenšie zlo je Macron

Predstava EÚ bez Británie je jednoduchá, bez Francúzska vylúčená.

Neprehliadnite tiež

NEMECKÝ ZÁPISNÍK

Aktivisti vyhrali, vedci končia s pokusmi na opiciach

Video s mučenými opicami vyvolalo demonštrácie. Vedci sa obhajovali, že znižujú utrpenie ľudí.

Mladí Američania žalujú vládu za zmenu klímy

Čo chceme? Spravodlivosť v oblasti klímy. Kedy ju chceme? Pred desiatimi rokmi! skandovali mladí vo Washingtone.

Päť dôvodov, prečo by francúzske voľby mali trápiť aj Slovákov

Prípadný odchod Francúzov z Únie by sa dotkol najmä Slovákov žijúcich vo Francúzsku.

Antisemitizmus je na vzostupe, ale násilností proti Židom ubúda

Správa pripisuje pokles násilností zvýšeným bezpečnostným opatreniam v európskych krajinách.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop