VARŠAVA, BRATISLAVA. V čase, keď v piatok večer poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) za zatvorenými dverami a bez opozície hlasovala o rozpočte, a keď sa polícia snažila rozohnať asi dvetisíc demonštrantov pred parlamentom slzným plynom, štátna televízia TVP informovala o „snahe o destabilizáciu krajiny“.
Aj toto vystihuje situáciu v Poľsku, kde od piatka večera zosilneli protivládne protesty. Kým kritici hovoria o pošliapaní práv a ústavy, vláda obviňuje opozíciu zo snahy o prebratie moci.
„Odchádzame od demokracie,“ komentoval dianie v rozhovore pre SME aj europoslanec a syn vodcu Solidarity Jaroslaw Walesa.
Walesa: Poľsko a Maďarsko smerujú k autoritárskym režimom Čítajte Zablokované východy aj opozícia
Všetko sa začalo ako protest proti ďalšiemu obmedzeniu slobody slova – vláda totiž chcela znížiť počet novinárov, ktorí môžu informovať o dianí z parlamentu. V piatok sa preto pred budovou poľského parlamentu zhromaždilo asi dvetisíc ľudí, ktorí zablokovali východy z budovy.
K protestu sa priamo v rokovacej sále pridali aj opoziční poslanci a zablokovali hlasovanie o budúcoročnom rozpočte. Poslanci PiS sa však nevzdali a rozpočet odhlasovali – vo vedľajšej miestnosti, bez prítomnosti opozície a novinárov - teda bez akejkoľvek kontroly.Od roku 1989 sa niečo podobné nestalo.
Niektorí poslanci vrátane lídra PiS Jaroslawa Kaczynského a premiérky Beaty Szydlovej sa dostali autami z areálu v noci von až po tom, keď proti demonštrujúcim zasiahla polícia.
„Vláda porušuje zásady demokracie a ústavu môžeme vyhodiť do koša,“ povedala pre server natemat.pl jedna z demonštrantiek. V sobotu ich už v okolí parlamentu bolo asi päťtisíc, protestovalo sa aj v iných poľských mestách. Od piatka večera sa začala aj mobilizácia polície, píše denník Gazeta Wyborcza.
Sobotnajší protest proti vláde. (zdroj: TASR/AP)
V Poľsku opäť protestujú tisíce ľudí proti vláde Čítajte Nocovanie v parlamente
"Škodíte Poľsku, zradili ste spoločné dobro," reagovala v sobotu večer na protesty premiérka Beata Szydlová. Mierila tým na opozíciu, ktorá je podľa nej za organizáciu protestov zodpovedná. V prejave však okrem útočenia najmä vyzdvihovala úspechy jej vlády.
Opoziční poslanci až do nedeľného popoludnia pokračovali v blokáde parlamentu, v poslaneckých laviciach sedeli aj v noci. "Tma, zima, ale sme s vami. Nevzdáme sa, Sejm si nedáme," napísala na twitteri v noci zo soboty na nedeľu poslankyňa opozičnej Občianskej platformy Kinga Gajewska. Aj v nedeľu pokračovali protesty pred parlamentom a Ústavným súdom.
Napätie medzi oboma stranami sa snažil zmierniť prezident Andrzej Duda, ktorý sa postupne začal stretávať s lídrami opozičných strán. Napriek tomu, že sám je nominantom vládnej strany, chce byť podľa vlastných slov mediátorom.
V pondelok by sa malo zopakovať aj stretnutie novinárov s predsedom hornej komory poľského parlamentu ohľadom obmedzenia akreditácií.
Tlačia na médiá aj súdy
Prvé protivládne protesty začali ešte pred rokom, bezprostredne po tom, čo sa strana PiS dostala k moci. Strana totiž za prvé dni stihla presadiť viacero sporných zákonov. Do vlády sa najskôr dostali kontroverzní ministri, potom PiS znefunkčnila kontrolnú úlohu Ústavného súdu, obsadila sídlo kontrarozviedky NATO aj vymenila šéfov štyroch tajných služieb.
Ešte výraznejšie počas svojej vlády zasiahli do chodu médií – najskôr vláda vymenila šéfov verejnoprávnych médií a neskôr ich de facto zoštátnila. Sledovanosť štátnej televízie tak klesla asi o tretinu.
„Správy nemôžu vysielať propagandu, nemôžu byť stranícke ani provládne,“ skonštatovala aj programová rada TVP.
Vláda okrem toho prijala zákon o bezpečnosti, ktorý povoľuje väčšiu kontrolu komunikácie cez telefón aj internet. Novinári, právnici aj aktivisti sa však obávajú, že vláda sa teraz môže oveľa jednoduchšie dostať k ich dátam.
Potrat len pri umieraní
Protesty vyvolala aj snaha o sprísnenie interrupčného zákona. PiS chcela povoliť potraty len v prípade, že život ženy je bezprostredne v ohrození. Podobne tvrdý zákon, ktorý nemyslí napríklad na obete znásilnenia, má v EÚ len Írsko, Malta či Vatikán. Po masových protestoch vláda ustúpila a hlasovanie o zákone odložila.
Jaroslaw Kaczynski, ktorého väčšina označuje za najdôležitejšiu osobu v poľskej politike, chce navyše dôkladne vyšetriť pád prezidentského lietadla pri Smolensku z roku 2010.
Aj keď ani ďalšie vyšetrovania tomu nenapovedajú, Kaczynski je presvedčený, že išlo o atentát a ruky v ňom môžu mať Rusi či dokonca bývalý premiér Donald Tusk. Vláda preto napriek protestom pozostalých minulý mesiac začala s exhumáciami obetí.
Minulý týždeň vláda schválila aj zákon, ktorý dáva pri verejných zhromaždeniach a protestoch prednosť štátnym organizáciám či cirkvám.
„Teoreticky je možné, aby vláda zablokovala hocijaký protest, s ktorým nesúhlasí, a to tým, že sama ohlási na tom mieste vlastné zhromaždenie,“ povedal pre SME politológ z Univerzity spoločenských a humanitných vied vo Varšave Ben Stanley.
Zákon ešte musí podpísať prezident Andrzej Duda, ktorý je však k svojej strane väčšinou nekritický.
Kritické protesty môže v Poľsku ukradnúť cirkev aj vláda Čítajte Ako majdan?
Napriek protestom opozície aj bežných ľudí či kritike z Bruselu vládna strana PiS popularitu nestráca. Podľa priemeru posledných prieskumov by ju volilo 33,8 percenta občanov.
Opozičné strany Nowoczesna a Občianska platforma majú podporu 17,8 a 15,4 percenta.
Komentátori teraz upozorňujú, že ďalšie protesty môžu viesť aj k násilnostiam podobným tým na kyjevskom majdane.
„Môže to viesť k celonárodnej tragédii. Musíme si byť toho vedomí,“ dodáva podľa agentúry Reuters šéf ústavného súdu Jerzy Stepien.
