BRUSEL, BRATISLAVA. Keď si lídri európskych krajín vo štvrtok sadali za rokovací stôl v Bruseli, vo vzduchu bolo určite cítiť napätie. Aj keď sa navonok tvárili jednotne, vedeli, že vo všetkých hlavných témach, ktoré pred nimi stoja, panujú medzi krajinami názorové rozdiely.
Vedel to aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý prišiel na posledný európsky summit v tomto roku zavŕšiť slovenské predsedníctvo. A najmä presvedčiť kolegov, že slovenský návrh takzvanej flexibilnej alebo efektívnej solidarity nie je taký zlý, ako si o ňom mnohí myslia.
„V skratke ide o zoznam finančných a logistických možností pre štáty, ktoré nechcú prijať utečencov,“ napísal o slovenskom návrhu web Politico.
Vajce uväznené v kocke. Pozrite sa na novú budovu, kde budú rokovať európski lídri Čítajte Nápad sa neujal
Konkrétne rozhodnutie o tejto téme summit nepriniesol, no nemecká kancelárka Angela Merkelová tlačila na to, aby sa rozhodnutie prijalo do marca budúceho roka. „Nápad sa veľmi neujal,“ cituje Politico nemenovaného diplomata.
Stredomorským krajinám ako Grécko, Taliansko, či Malta sa návrh nepáči, lebo by to v praxi znamenalo, že všetci utečenci by ostali na ich územiach a európske štáty by im posielali len pomoc. Maďarsko zas odmieta, aby žiadosti utečencov vybavovali na európskom území, najradšej by to robili už v severnej Afrike.
Ešte viac pozornosti ako slovenský návrh vzbudili Ficove slová o tom, že je proti sankciám voči Rusku, ktoré „sú nezmyselné“. Výsledkom nakoniec bolo očakávané predĺženie sankcií o ďalší polrok.
Podľa nemenovaného slovenského diplomata, ktorého citovalo Politico však Fico proti sankciám v skutočnosti nebol. „Sankcie len podľa neho nezmenili situáciu na Ukrajine, ale premiér v tom istom čase zdôraznil, že je dôležité, aby sa zachovala európska jednota,“ povedal.
A tak sa sankcie predlžujú a jednota je zachovaná. Na program sa táto otázka vráti zas o pol roka.
“Pre Putina by to bol od nás najlepší darček, ak by sme pochovali historickú dohodu o spolupráci Európskej únie s Ukrajinou.
„
Putin vo vzduchu
Aj keď samotný ruský prezident Vladimir Putin prítomný nebol, jeho meno sa spomínalo častejšie, ako mená mnohých prítomných.
„Pre Putina by to bol od nás najlepší darček, ak by sme pochovali historickú dohodu o spolupráci Európskej únie s Ukrajinou,“ povedal holandský premiér Mark Rutte. V skutočnosti práve jeho krajina je tou, ktorá Putinovi tento dar môže dať.
Práve holandskí voliči totiž dohodu odmietli, aj keď aprílové referendum nebolo záväzné a v skutočnosti v kampani dominovali heslá o odpore voči Bruselu a nie Kyjevu.
Rutte teraz prišiel do Bruselu s návrhom, že Únia by predsa len asociačnú dohodu s Ukrajinou mohla prijať, no musí byť v nej výslovne uvedené, že nejde o záväzok ochrany ani prísľub ďalšieho členstva. Diplomati v kuloároch naznačovali, že k podobnej dohode dôjde.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Čo s brexitom?
Summit bol zas opäť aj o brexite, presnejšie o tom, ako budú vyzerať rokovania o britskom odchode. Londýn by mal využiť článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení do konca marca, rokovania o budúcich vzťahoch by sa potom mali skončiť do dvoch rokov.
„Rokovania o obchodných vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou môžu trvať desať rokov a aj tak môžu zlyhať,“ varoval podľa BBC britských ministrov veľvyslanec krajiny pri Únii Ivan Rogers. Navyše, dohodu môže odmietnuť ktorýkoľvek z parlamentov členských štátov.
Vláda sa pritom snaží Britov presvedčiť, že rokovania môžu byť hladké, aj premiérka Theresa Mayová pri príchode na summit novinárom povedala, že Únia by sa mala sústrediť najmä na otázku migrácie. O brexite podľa nej stačí hovoriť až po tom, ako to bude naozaj aktuálne, teda po marci 2017.
Až také hladké to však nemusí byť ani na druhej strane. Únia totiž stále nerozhodla o tom, kto vlastne bude v jej mene s Britmi rokovať. V súčasnosti sa na to chystá Európska komisia, no Guy Verhofstadt, ktorého si ako svojho zástupcu vybral Európsky parlament, by takisto rád sedel pri rokovacom stole.
No podľa návrhu pravidiel, ktorý predniesli na summite, má Európsky parlament miesto len pri „výmene názorov“ pred stretnutiami.
„Neuvedomujú si, že výsledky rokovaní musíme odobriť aj my, europoslanci,“ vyhlásil. „Chcete, aby sme spustili vlastné rokovania s britským parlamentom? Naozaj to chcete? Tak to budete mať,“ zastrájal sa podľa Euractivu.
Lídri však vo štvrtok ukázali, ako budú vyzerať summity bez Británie. Na neoficiálnu večeru nepozvali britskú premiérku Theresu Mayovú.
"Ak niekto vidíte chlapíka z donáškovej služby, ako sa zmätene pohybuje pred budovou, to priniesol večeru pre Mayovú," napísal na twitteri ironicky komentátor Politica Ryan Heath.
Loading
...Európska obrana
Odchod Britov spúšťa aj ďalší proces. Únia stratí druhú najväčšiu armádu NATO, Briti však nikdy veľmi nepodporovali spoločnú európsku armádu. Videli v tom duplicitné štruktúry s alianciou.
Teraz sa situácia mení. Francúzsko, Taliansko a Nemecko navrhujú vytvorenie spoločnej obrany. „Musí byť jasné, že nie sme proti NATO, ale Európa si musí posilniť svoje obranné štruktúry v rámci NATO a spolu s NATO,“ povedala Angela Merkelová.
Podpora takýchto krokov sa dostala aj do konečného textu výsledkov summitu.
Keď sa však na summite malo hovoriť o Aleppe a o tom, ako by európske krajiny vedeli skutočne zasiahnuť v prípade masakry nie tak ďaleko od ich hraníc, ostalo len pri slovách a výzvach, aby civilistom bojujúce strany umožnili odísť a aby dostali pomoc.
Rozšíriť sankcie voči Rusku za jeho zodpovednosť pri bombardovaní Aleppa si Únia nedovolila.
„Zajtra bude pre Aleppo príliš neskoro. Riešenie od Európskej únie potrebujeme dnes,“ apeloval na lídrov v Bruseli starosta východného Aleppa, ktoré donedávna ovládali protivládni povstalci, Brita Hagi Hasan. Z Aleppa odišiel v lete, aby šíril informácie o situácii v obliehanom meste.
