MOSKVA, BRATISLAVA. Podľa učebníc sa druhá svetová vojna skončila v septembri 1945 po kapitulácii Japonska a podpísaní mierovej dohody na americkej vojnovej lodi USS Missouri.
Oficiálne sa však medzi dvoma mocnosťami – Ruskom a Japonskom – konflikt nikdy neskončil. Teritoriálne spory aj chýbajúci mier v minulosti naťahovali aj konflikty bez jediného výstrelu.
1. Pes pre Putina a sporné ostrovy
Japonský premiér Šinzo Abe to minulý týždeň skúšal so psom. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi chcel podarovať psa rasy akita ešte predtým, ako sa tento štvrtok a piatok stretnú a budú diskutovať o riešení viac ako 70 rokov trvajúceho sporu. Putin však dar odmietol. Napriek tomu ruský prezident nevylúčil, že na stretnutí spor naozaj urovnajú.
Japonsko prišlo o štyri malé ostrovy z Kurilských ostrovov len pár dní potom, čo na Hirošimu a Nagasaki zhodili Američania atómové bomby. Oslabená krajina tesne pred kapituláciou nevedela ostrovy pred ruskou okupáciou ochrániť. Pre spor o ostrovy tak Japonsko a Rusko nikdy nepodpísali mierovú dohodu, ktorá by druhú svetovú vojnu ukončila.
Japonci teraz dúfajú, že sa to zmení. „Sme pripravení zvážiť spoluprácu na jednom, dvoch, troch či štyroch ostrovoch,“ povedal podľa serveru Construction.ru Putin. Analytici však tvrdia, že predčasný optimizmus môže byť zbytočný.
„Rusi využívajú ostrovy ako diplomatický trik. Nemajú v úmysle urovnať túto otázku,“ tvrdí pre CNN profesor politológie z tokijskej Temple University James Brown.
Aj podľa iných presadzuje Rusko príliš nacionalistickú politiku na to, aby sa ostrovov v tomto období vzdalo. Pre Rusko majú totiž najmä veľkú vojenskú hodnotu, keďže sú pri vstupe do Ochotského mora.
Putin ukázal novinárom psa, naznačil urovnanie sporu o Kurily Čítajte 2. Neznáma a dlhá vojna s Holandskom
V jednom z najdlhšie trvajúcich konfliktov nikdy nepadol žiadny výstrel a mnohí o jeho dianí ani nevedeli. Napriek tomu sa oficiálne skončil len pred tridsiatimi rokmi. Bolo to počas druhej anglickej občianskej vojny v 17. storočí, keď parlamentaristi bojovali s rojalistami.
Holanďania sa pridali na stranu rojalistov, tých však druhá strana po vojenských neúspechoch vytlačila práve na malé ostrovy Scilly pri západnom pobreží Veľkej Británie.
Keď Holanďania prišli o časť lodí, od svojich porazených spojencov požadovali reparácie. Tie však druhá strana odmietla a Holanďania tak v roku 1651 vyhlásili ostrovom vojnu.
Aj keď sa konflikt skončil o tri roky neskôr, mierovú dohodu podpísal holandský veľvyslanec na ostrovoch až v apríli 1986. „Mnoho rokov bola táto vojna len vtipom,“ povedal vtedy pre New York Times Jonkheer Huydecoper .
Ostrovy Scilly. (zdroj: wikipedia.org/CC)3. Kórejská vojna sa nekončí
Na rozdiel od ostatných konfliktov medzi Severnou a Južnou Kóreou stále vládne napätie. Kórejská vojna sa začala pred 66 rokmi a tri roky bojov si vyžiadali vyše 2,5 milióna civilných obetí.
Napriek prímeriu, ktoré obe strany podpísali v roku 1953 a ktorým vytvorili na hraniciach demilitarizovanú zónu, mierovú dohodu krajiny nikdy nepodpísali.
Podľa odborníkov sú však šance na koniec konfliktu malé, v posledných rokoch napätie narastalo pre potopené lode aj ďalšie provokácie.
4. Mier s Japoncami nemal kto podpísať
Rusko-japonský konflikt sa ťahal oveľa dávnejšie, ako sa začal spor o Kurilské ostrovy. Rusi sa s Japoncami bili na začiatku 20. storočia napríklad o Kóreu. Na stranu Rusov sa v roku 1904 pridalo aj Čiernohorské kniežactvo na Balkáne.
Malá krajina však bola od oboch veľmocí tak ďaleko, že podľa magazínu Business Insider k žiadnemu ozbrojenému zapojeniu do konfliktu nikdy nedošlo. Keď o rok neskôr podpísalo Rusko s Japoncami mier, balkánsku krajinu nikto do dohody nezahrnul.
Čiernohorské kniežactvo v roku 1910 zaniklo a de facto mierovú dohodu nemal kto podpísať až do roku 2006, keď Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska. Japonskí zástupcovia vtedy do krajiny prišli, uznali jej nezávislosť a po vyše sto rokoch oficiálne konflikt ukončili.
