DAMASK/PARÍŽ/TEHERÁN/ISTANBUL. Z východnej časti sýrskeho Aleppa sú opäť hlásené boje a bombardovanie, prímerie dohodnuté v utorok Ruskom a Tureckom sa v zásade skončilo, informovali v stredu svetové agentúry. Zároveň bola pozastavená dohoda o evakuácii povstalcov a obyvateľov z posledných bášt rebelov na východe mesta, pristavené autobusy odišli podľa agentúry DPA prázdne.
Predstavitelia dvoch skupín povstalcov a zástupca OSN povedali agentúre Reuters, že Irán, ktorý je spojencom režimu v Damasku, si kladie nové podmienky pre prímerie aj evakuačnú dohodu.
Teherán vraj požaduje, aby sa zároveň uskutočnili evakuácie z šiitských provládnych miest Fúa a Kafrája, ktoré ležia v provincii Idlib a sú v obliehaní povstalcov.
Odsun civilistov a povstalcov z východu Aleppa, ktorý sa mal začať v stredu na úsvite, bol odložený. Podľa proopozičnej televízie Orient je evakuácia odložená zrejme až do štvrtka. Sýrska opozícia z odkladu viní Irán a jeho šiitské polovojenské oddiely bojujúce v ozbrojenom konflikte v Sýrii na strane prezidenta Bašára Asada.
Majú obavy z rabovania
Evakuácia povstalcov a civilistov z východu Aleppa, ktorí si to želali, sa mala začať v stredu o 05.00 hod. miestneho času (04.00 hod. SEČ), informovalo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).
Podľa novinárov, ktorí jej priebeh chceli monitorovať, sa však nezačala ani po troch hodinách čakania. Orient TV vo svojom vysielaní následne pripustila, že odsun bol zrejme odložený až do štvrtka.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v stredu povedal, že odpor povstalcov podľa neho ustane do troch dní.
"Iránske milície vracajú ľudí naspäť," citovala Reuters jedného z predstaviteľov povstalcov. Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu obvinil z obštrukcií pri evakuácii sýrsku vládu a ďalšie skupiny.
Agentúra Reuters informovala, že z vládou kontrolovaných štvrtí Aleppa sa v stredu na východ mesta presunulo dvadsať autobusov, ktoré na evakuovaných čakali so zapnutými motormi. Šesť autobusov vošlo do povstaleckých štvrtí už v utorok večer, ale vzápätí sa vrátili späť, avšak prázdne.
Obyvatelia východných štvrtí mesta podľa Reuters začali spaľovať osobné veci, ktoré si nemôžu odviezť so sebou. V meste sa šíria obavy, že vojaci a príslušníci polovojenských oddielov začnú s rabovaním, keď túto časť mesta úplne dobyjú.
Moskva oznámila, že východné Aleppo za posledných 24 hodín opustilo celkovo 6 000 ľudí, vrátane 2 000 detí. Zbrane podľa ruského ministerstva obrany zložilo 366 rebelov, ktorí vzápätí prešli do vládou kontrolovanej časti mesta.
Tiesnia sa na malej ploche
Ľudskoprávni aktivisti upozorňujú, že situácia v Aleppe je kritická. "Aleppo je v stave najvyššej núdze, keď sa okolo 100-tisíc ľudí tiesni na ploche piatich kilometrov štvorcových," uviedla prezidentka organizácie Lekári bez hraníc Francoise Sivignonová, ktorá podľa spravodajského webu France Info súčasne vyzvala na záchranu civilistov "z tohto pekla".
Dohoda o odsune povstalcov a civilistov bola dosiahnutá v utorok pod tlakom Ruska a Turecka. Spojené štáty v noci stredu oznámili, že tento vývoj s nimi vopred nikto nekonzultoval.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin v utorok večer na pôde Bezpečnostnej rady OSN oznámil, že celá vojenská akcia vo východnom Aleppe sa skončila a sýrska vláda má mesto teraz pod kontrolou.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun však tvrdil, že povstalci majú pod kontrolou ešte asi päť percent východného Aleppa.
Plánovaná evakuácia bola vyvrcholením dva týždne trvajúcej operácie sýrskej armády a jej spojencov, ktorí veľmi rýchlymi výpadmi obsadili väčšinu východného Aleppa kontrolovaného povstalcami a zatlačili ich do malého priestoru, kde boli - spolu s civilistami - vystavení intenzívnemu ostreľovaniu a náletom.
Mediálna sekcia libanonského Hizballáhu, ktorý rovnako ako iránske milície bojuje po boku sýrskych vládnych jednotiek, podľa agentúry Reuters oznámila, že na opustenie Aleppa čaká 15-tisíc ľudí vrátane 4 000 bojovníkov.
Paríž žiada dozor OSN
Francúzsko žiada, aby na evakuáciu civilistov a povstalcov dohliadali pozorovatelia OSN. Vyhlásil to v stredu francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault.
"Hovorí sa o dohode medzi Turkami a sýrskym režimom a zárukách Ruska, ale v skutočnosti nastal úplný zmätok," vysvetlil svoju požiadavku Ayrault vo vysielaní televízie France 2.
Krátko pred jeho vyhlásením Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí vyjadril svoju pripravenosť pomôcť pri odsune zranených, civilistov i povstalcov.
"Francúzsko chce prítomnosť pozorovateľov OSN na mieste. Zasiahnuť musia humanitárne organizácie, ako je Červený kríž," povedal šéf francúzskej diplomacie.
Rusko tvrdí, že boje pred úsvitom zahájili rebeli a že sýrske vládne jednotky ich útoky odrazili. Podľa SOHR v sektore povstalcov zahynuli najmenej dvaja ľudia, sýrska štátna televízia informovala o siedmych mŕtvych civilistoch vo štvrti Bustán al-Kasr, ktorú vláda v pondelok znova získala.
"Sme zasa tam, kde sme boli," povedal podľa agentúry AFP šéf SOHR Ramí Abdar Rahmán.
Podľa ruského ministra Lavrova nepotrvá zdolanie posledných ohnísk odporu povstalcov dlho. "Dúfam, že situácia v Aleppe bude vyriešená za dva až tri dni," povedal Lavrov, citovaný agentúrou Interfax.
Rozhovory s USA o Aleppe označil za neplodné. Pre Moskvu je podľa neho ľahšie dohodnúť sa s Ankarou než s Washingtonom.
Erdogan: Situácia je komplikovaná
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že bude o situácii v Aleppe telefonicky hovoriť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. "Situácia v Aleppe je veľmi krehká a komplikovaná," uviedol Erdogan v televíznom prejave.
Erdogan zároveň v prejave vyzval občanov Turecka na "celoštátnu mobilizáciu proti všetkým teroristickým organizáciám". Reagoval tak na sobotňajšie krvavé bombové útoky v Istanbule, ktoré si vyžiadali 44 mŕtvych a 155 zranených a k zodpovednosti za ne sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
Irán v stredu zablahoželal svojmu blízkemu spojencovi - Sýrii - k vyhnaniu protivládnych povstalcov z Aleppa.
Predseda iránskeho parlamentu Alí Larídžání vo svojom vyhlásení uviedol, že "odvážni synovia" regiónu donútili "najatých teroristov", aby sa stiahli.
Na strane sýrskej provládnej armády bojujú tisíce šiitských ozbrojencov z Iránu, Libanonu, Iraku a Afganistanu.
Svetové médiá väčšinou neupresňujú, kto sú rebeli bojujúci v Aleppe, situácia v oblasti je totiž neprehľadná. Podľa skorších informácií k nim patria zoskupenie s názvom Dobytie Aleppa (Fatah Halab), ktoré tvoria desiatky povstaleckých skupín - umiernených a napojených na Slobodnú sýrsku armádu (FSA) aj radikálnejších.
V oblasti sa ale vyskytujú aj bojovníci islamistickej aliancie Armáda dobytia (Džajš al-Fatah), ktorá združuje skupiny bojujúce na západe a severe Sýrie.
Najznámejším členom tejto koalície je Front dobytia Sýrie (bývalý front An-Nusra, teda odnož Al-Káidy). Obe skupiny obvykle nebojujú bok po boku, avšak spolu komunikujú a majú spoločného nepriateľa, ktorým je Asadov režim.