ALEPPO, BRATISLAVA. Ľudia bežia, nevedia kam. Mnohí uviazli v troskách, ale niet nikoho, kto by im pomohol.
„Niektorí sú zranení a ležia priamo na ulici, ale nikto im nepríde na pomoc, lebo bomby dopadajú stále na rovnaké miesta,“ opísal situáciu v Aleppe, najväčšom sýrskom meste, Abdalkáfí Hamdo, učiteľ a protivládny aktivista.
„Rodiny už len spoločne čakajú na smrť,“ napísal v SMS správach redaktorovi New York Times.
V Aleppe v utorok prebiehali záverečné boje o kontrolu nad jeho východnou časťou. Ešte nedávno povstalci kontrolovali polovicu mesta, teraz je už pod kontrolou Assadovej vlády. Vďačí za to najmä ruskej armáde, ktorá tej sýrskej pomáha bombardovaním.
"Podľa najnovších informácií, ktoré sme dostali za poslednú hodinu, sa všetky vojenské akcie vo východnom Aleppe skončili," povedal ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin.
Vládne čistky
„Ulice aj zničené budovy sú plné mŕtvych ľudí. Je to peklo,“ napísala počas utorkových bojov na twitteri organizácia Biele helmy, ktorá pomáha obetiam bombardovania. Ľudia netrpia len pri samotnom bombardovaní.
OSN tvrdí, že v súčasnosti v oblastiach, ktoré obsadila sýrska armáda, prebiehajú čistky. Hovorca úradu OSN pre ľudské práva Rupert Collvile vyhlásil, že majú hlásenia o 82 zabitých civilistoch, medzi ktorými bolo jedenásť žien a detí.
„Naše zdroje hovoria o vraždení ľudí, ktorí sa snažia ujsť, alebo ku ktorým vstúpili do domov. Mŕtvych môže byť ešte oveľa viac, obávame sa o osud ľudí, ktorí uviazli v tom pekle,“ cituje ho Guardian. OSN hovorí o úplnom rozklade ľudskosti.
UNICEF, ktorý sa odvoláva na hlásenia od miestnych lekárov, zas uvádzala, že v troskách budov v Aleppe, uviazlo najmenej sto detí, ktoré sú oddelené od rodín. Podľa ďalších zdrojov je v tejto oblasti stále 50-tisíc ľudí.
Kým OSN hovorí o masakre civilistov, sýrska štátna televízia ukazuje zábery Aleppčanov, ako sa tešia z „oslobodenia“. Opak toho, čo opisujú ľudia, ktorí uviazli v bombardovaných častiach mesta.

Nemáme sa ako brániť
Hišam al-Skajf je civilista, bol členom miestneho výboru, ktorý sa snažil spravovať časti Aleppa pod kontrolou povstalcov. Pre New York Times sa posťažoval, že aj keď medzinárodní hráči rokujú s povstalcami, zabúdajú na neozbrojených aktivistov, ktorí sa postavili proti režimu.
„Každý rokuje len s tými, ktorí sú ozbrojení, ale my nie sme,“ uvádza. Neverí sľubom režimu, že každý, kto sa dobrovoľne vzdá, dostane amnestiu.
„Ak sa sem režim dostane, zmasakrujú nás. Ozbrojení ľudia sa vedia aspoň brániť, my nie,“ uviedol ešte v pondelok pred informáciou OSN o vraždení civilistov.
Na obavy má dôvod, aj OSN hovorí o stovkách mužov, ktorí prešli do častí pod kontrolou vlády a "zmizli". Rodiny s nimi stratili kontakt. "Vzhľadom na otrasnú históriu zatýkania bez súdov, mučenia a zmiznutí, samozrejme, že máme veľké obavy," vyhlásil Colville.
"Rusko si zvolilo taktiku spálenej krajiny a nás to dostalo do súčasnej situácie," hovorí pre web televízie al-Džazíra Hadží Hassan, šéf povstaleckej samosprávy v Aleppe. "Civilisti sú prakticky rukojemníkmi Ruska. Ak by Rusi nezasiahli, oslobodili by sme nielen Aleppo, ale celú Sýriu."
Voľná cesta
Tvrdí, že v obliehaných častiach mesta je stále asi stotisíc ľudí, ktorí uviazli na malom území. Podľa slov poradcu Slobodnej sýrskej armády začnú prvú skupinu ľudí evakuovať ešte v priebehu utorka. Z východného Aleppa ich budú odvážať autobusmi, pripravených je zatiaľ prvých päť vozidiel. Niektoré pôjdu do vládou kontrolovaného západného Aleppa a niektoré odvezú ľudí do provincie Idlib kontrolovanej povstalcami.
Podľa Čurkina sa evakuácia z východného Aleppa už začala a ľudia kráčajú dohodnutými koridormi smerom na miesta, ktoré si sami dobrovoľne vybrali, napríklad do provincie Idlíb.
„Už sme unavení z kvílenia našich amerických kolegov zo súčasnej administratívy,“ povedal pred novinármi ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Američanom vyčíta, že neurobili nič pre to, aby oddelili skutočných povstalcov od teroristov. Rusi si tým veľa starostí nerobia, bombardujú rovno celé štvrte.

Mestá pod kontrolou režimu
O Aleppo sa bojuje od roku 2012. Protivládni povstalci vtedy obsadili jeho polovicu a dúfali, že sa im v najväčšom meste krajiny a ekonomickom centre podarí vytvoriť konkurenčné hlavné mesto Damasku. Odtiaľ chceli viesť svoje ďalšie boje a rozširovať územie.
To sa im však nikdy celkom nepodarilo, keďže režim si polovicu mesta držal. Teraz už má vláda diktátora Bašára Asada pod kontrolou všetky väčšie mestá v krajine okrem Idlibu, ktorí stále kontrolujú povstalci, a Rakky, z ktorej si Islamský štát urobil hlavné mesto svojho kalifátu.
„Z mesta ostane už len kostra, najmä v starom meste a na východe Aleppa,“ hovorí pre SME Hakkam Šár z Aleppo Project, ktorý sám z mesta pochádza. Pripravujú plány na obnovu mesta, no v nich sa prevažne počíta s tým, že Asadov režim padne a moc preberie liberálna opozícia.
„Z mesta budú odchádzať ďalší ľudia, ktorí nesúhlasia s Asadovým režimom. Tí, ktorí si to nebudú môcť dovoliť, nebudú môcť o sebe rozhodovať ani využiť svoj potenciál. Obnova mesta si bude vyžadovať zapojenie širokej verejnosti a toto by v Asadovom Aleppe chýbalo.“
Revolúcia sa nekončí
Neznamená to však podľa neho koniec revolúcie. Aleppo je podľa Šára pre povstalcov síce symbolické ako veľké centrum, no z vojenského hľadiska nie je také podstatné. Kľúčové sú územia na západe krajiny, ktoré majú povstalci stále pod kontrolou. Tam môžu využívať hranice s Tureckom, kde majú svoje zázemie.
„Výsledkom sýrskej revolúcie je aj vznik občianskej spoločnosti, ktorá funguje na územiach ovládaných povstalcami, ale aj medzi sýrskou diaspórou v zahraničí. Aj keď padne Aleppo, tá sa pozviecha inde,“ hovorí.
V to verí aj Hassan. „Oslobodili sme už viaceré územia, revolúcia sa neodohráva len v Aleppe. Nehovoril by som dokonca ani o páde Aleppa, skôr o invázii do Aleppa,“ hovorí. „Revolúcia je myšlienka odporu proti utláčajúcemu diktátorovi, nejde o kontrolu nad územiami. Aj ľudia v mestách kontrolovaných vládou môžu prejavovať solidaritu s revolúciou. Diktátor padne a ľud nakoniec zvíťazí.“