BRUSEL. Európska únia podpísala v pondelok s Kubou dohodu o politickom dialógu a spolupráci. Kuba bola doteraz jedinou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá nemala uzavretú medzinárodnú dohodu o spolupráci s krajinami EÚ.
Dohoda bola uzavretá v rámci bruselského zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné záležitosti.
V mene EÚ ju podpísali vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová a ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ; za Kubu dohodu podpísal minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parrilla.
Vôbec prvá
K uzavretiu vôbec prvej dohody medzi EÚ a Havanou, ktorá by mala prispieť k posilneniu politického dialógu, spolupráce a demokracie, došlo dva týždne po smrti bývalého kubánskeho vodcu Fidela Castra.
Mogheriniová na stretnutí s novinármi pripomenula, že ide o komplexnú obchodno-právnu dohodu, z ktorej budú profitovať podnikatelia, investori a občania oboch strán.
Dohoda v praxi znamená otvorenie novej éry v bilaterálnych vzťahoch, pretože zároveň je aj zrušením zákona z roku 1996, v ktorom Únia stanovila sériu podmienok pre normalizáciu vzťahov, najmä v oblasti ľudských práv.
O ľudských právach rokujú zvlášť
Oblasť ľudských práv je predmetom separátnych rokovaní medzi EÚ a Kubou: vyjednávačom v mene Európskej vonkajšej služby, ktorej šéfuje Mogheriniová, je bývalý šéf gréckej diplomacie Stavros Lambrinidis.
Tieto rokovania sú okrem iného zamerané na ústavné, právne a administratívne aspekty slobody združovania a slobodnej účasti občianskych združení na politickom živote Kuby.
O normalizácii vzťahov medzi Bruselom a Havanou rozhodli Mogheriniová a Rodríguez Parrilla už v apríli 2015. Koncom vlaňajšieho roka sa pre postupnú normalizáciu vzťahov s Kubou rozhodol aj americký prezident Barack Obama, ktorý v marci 2016 uskutočnil historickú návštevu Kuby.
Politickú a obchodnú dohodu podpísanú v pondelok musí schváliť aj Európsky parlament a následne ju musia schváliť i národné parlamenty všetkých 28 členských štátov EÚ.
Lajčák dohodu privítal
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák dohodu privítal.
Šéf slovenskej diplomacie považuje túto dohodu za veľmi významnú, lebo zásadným spôsobom mení politiku EÚ voči Kube, a dodal, že je rád, že k jej podpísaniu došlo počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
"Podpisom tejto dohody zaniká spoločná pozícia EÚ z roku 1996, ktorá obmedzovala kontakty na politickej úrovni a ekonomickú spoluprácu. Jej podpisom sa otvára priestor na normálnu komunikáciu a spoluprácu s Kubou. Je to zásadný obrat EÚ a my sa z toho tešíme," skonštatoval Lajčák v Bruseli.
Český europoslanec Telička, ktorý je druhým podpredsedom skupiny liberálov a demokratov v Európskom parlamente (ALDE), inicioval stretnutie so zástupcami viac ako tridsiatich organizácií kubánskeho opozičného hnutia. Išlo o zástupcov domácej i exilovej opozície, medzi ktorými bol aj držiteľ Sacharovovej ceny Guillermo Fariňas.

Na dvojdňovom stretnutí na Floride kubánski opozičníci diskutovali o budúcnosti Kuby a o perspektívach pre vzťahy ostrovnej krajiny s EÚ. Telička v pondelok v správe pre médiá pripomenul, že na záver tohto stretnutia jeho účastníci prijali spoločné vyhlásenie, ktoré formuluje šesť žiadostí pre vládu v Havane.
"Verím, že dohoda o spolupráci medzi EÚ a Kubou môže otvoriť nový priestor pre zlepšenie vzťahov, ale EÚ musí pri tejto dohode trvať na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd," uviedol Telička.
Spresnil, že podstatné zlepšenie v tejto oblasti sa musí stať základným predpokladom pri rokovaniach Bruselu s kubánskou vládou a pri presadzovaní ekonomických záujmov EÚ.
Telička odkázal šéfke spoločnej diplomacie EÚ Federice Mogheriniovej, že si musí uvedomiť, že na Kube existuje politická opozícia voči vláde, a nie iba ochrancovia ľudských práv. Zdôraznil, že predstavitelia EÚ sa musia spojiť aj s predstaviteľmi tejto opozície a vypočuť si ich názory ešte pred tým, ako bude dohoda s Kubou ratifikovaná.
Dohodu musí odsúhlasiť Európsky parlament a následne ju musia ratifikovať i národné parlamenty všetkých 28 členských štátov EÚ.