WASHINGTON, BRATISLAVA. Doterajšími voľbami budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa na ministrov boli najmä multimilionári a bilionári, manažéri alebo generáli vo výslužbe.
Nie je preto až takým prekvapením, že ministrom zahraničných vecí by sa mohol stať šéf ropnej megafirmy ExxonMobil Rex Tillerson, ktorého by mal Trump uprednostniť aj pred skúsenými politikmi ako Mitt Romney alebo Bob Corker.
Šéf obrovskej firmy
Tillerson nie je na medzinárodnej pôde neznámou postavou, no zrejme nie je veľmi v povedomí bežných Američanov. Nemá žiadne skúsenosti s verejným sektorom, čo by bolo pri šéfovi diplomacie vôbec prvýkrát v modernej histórii.
Pre ExxonMobil, jednu z najväčších firiem na svete, začal pracovať ešte v roku 1975. Začínal ako inžnier, od roku 2006 firme šéfuje. Počas týchto rokov pracovne precestoval svet. Práve tieto skúsenosti z riadenia firmy z neho robia kandidáta na šéfa diplomacie.
Suzane Maloneyová z Brookingsovho inštitútu, ktorá v minulosti pre ExxonMobil pracovala, sa svojho bývalého šéfa na twitteri zastala.
„Ľudia z prostredia obchodu s ropou sa vyznajú. Každý, kto riadi mnohomiliardrové projekty, ktorých životnosť presahuje desaťročia, potrebuje hlboké a precízne pochopenie politického kontextu,“ napísala.
„Tillerson sa dostal na vrchol spoločnosti, ktorá oceňuje technickú výnimočnosť, tvrdú prácu a osobnú integritu. Ministerstvo by na tom mohlo byť oveľa horšie.“
Loading
...
Vyznamenaný od Putina
Tillersona ešte v roku 2013 vyznamenal Radom priateľstva ruský prezident Vladimir Putin. Počas svojej kariéry sa totiž dostal aj do vedenia spoločnej firmy s ruským Neftegazom. Pod kontrolu tak dostal ropné polia v Rusku a Kaspickom mori.
Dva roky pred tým, ako dostal cenu, získal ExxonMobil kontrakt na výskum ropných zásob v oblastiach Severného ľadového oceánu, ktoré patria Rusku. Tu sa vďaka klimatickým zmenám v budúcnosti oplatí ťažiť, keďže sa topí ľad. O dohode informoval priamo Putin.
O Tillersonovom pôsobení v ExxonMobile sa bude určite hovoriť pri schvaľovaní jeho nominácie v Kongrese. Po tom, ako Putin v roku 2014 obsadil Krym, zaviedli Spojené štáty sankcie, ktoré zastavili aj dohodu ExxonMobil o výskume v Severnom ľadovom oceáne.
Ak by sa tieto sankcie zrušili, firmy by mohli pokračovať v kontrakte a Tillersonov podiel v ExxonMobile by tak získal oveľa vyššiu hodnotu. Wall Street Journal už napísal, že v prípade prevzatia ministerstva by sa zrejme musel týchto akcií zbaviť.
“Tillerson sa dostal na vrchol spoločnosti, ktorá oceňuje technickú výnimočnosť, tvrdú prácu a osobnú integritu. Ministerstvo by na tom mohlo byť oveľa horšie.
„
Tillersonov názor na klimatické zmeny sa od toho Trumpovho líši. ExxonMobil si uvedomoval prepojenie medzi skleníkovými plynmi, ktoré sa vypúšťajú pri spaľovaní fosílnych palív, a otepľovaním klímy už v roku 1977, ukázali nedávne správy. Napriek tomu bojoval proti tejto myšlienke, lebo by to malo dosah na biznis firmy.
Firma len nedávno toto prepojenie priznala aj verejne. Teraz podporuje to, aby sa pri hľadaní riešenia problému klimatických zmien využívali vedecké postupy. Táto zmena nastala počas Tillersonovho vedenia.
Otázka klimatických zmien bude kľúčová pre kohokoľvek, kto nastúpi na ministerstvo zahraničných vecí, keďže je to jedna zo zásadných tém súčasnej medzinárodnej diplomacie. Krátko pred voľbami ExxonMobil vydal vyhlásenie, v ktorom podporil minuloročnú klimatickú dohodu z Paríža.
Trump počas kampane opakoval, že s dohodou nesúhlasí a bol aj proti prijímaniu opatrení na boj s klimatickými zmenami. Tillerson sa ako šéf firmy správal opačne. Jeho nedávne osobné poznámky boli rovnaké, hrozbu klimatických zmien označil za skutočnú a vážnu.

Prívrženec establišmentu
Tillerson je celý život skautom, bol aj šéfom národnej organizácie. Práve pod jeho vedením sa zmenili pravidlá a skauti medzi sebou vítajú aj chlapcov, ktorí sa otvorene hlásia k homosexuálnej orientácii.
V iných otázkach sú jeho postoje prakticky neznáme. Podľa Wall Street Journal je zástancom voľného trhu, čo je pre šéfa veľkej nadnárodnej spoločnosti prirodzené. Okrem toho je len ťažké povedať, v čom sa jeho názory odlišujú od názorov budúceho šéfa.
Jeho finančná podpora politikov naznačuje, že sa hlási k establišmentovým republikánom. Viackrát prispel republikánom v Texase, na kampaň Paulovi Ryanovi a ďalším straníckym špičkám.
Takže nie je prekvapením, že pred rokom v primárkach podporoval Jeba Busha. V septembri 2015 mu dal najvyšší možný príspevok, aký zákon povoľuje.
Autor: Philip Bump