ISTANBUL, BRATISLAVA. Rok 2016 bude pre Turecko jeden z najkrvavejších za posledné roky. Nestabilita a útoky sa už netýkajú len východu krajiny. Útoky teroristickej organizácie Islamský štát na civilistov sa striedali s útokmi kurdských militantov na políciu.
Pri hraniciach so Sýriou zabili v auguste islamisti na svadbe najmenej tridsať ľudí, kým militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK) zabila v Ankare vo februári 28 vojakov a o mesiac neskôr 37 ľudí. Tá istá skupina sa prihlásila aj k sobotňajšiemu útoku.
Krvavý rok
- 17. februára - pri útoku na vojenský konvoj v Ankare zomrelo 28 ľudí.
- 13. marca - kurdskí militanti zabili pri samovražednom útoku s autom plnom výbušnín v Ankare 37 ľudí.
- 28. júna - pri útoku pištoľami a bombami na Atatürkovom letisku v Istanbule zomrelo 41 ľudí, vinia z neho Islamský štát.
- 30. júla - turecká armáda zabila 35 kurdských bojovníkov, ktorí sa snažili obsadiť vojenskú základňu.
- 20. augusta - bomba zabila na svadbe v meste Gaziantep najmenej tridsať ľudí. Z útoku vinia Islamský štát.
- 10. decembra - pri útoku po futbalovom zápase v Istanbule zomrelo 38 ľudí.
Sobotňajšie výbuchy pri futbalovom štadióne v Istanbule, pri ktorých zahynulo najmenej 38 ľudí, sú prvým väčším útokom na západe krajiny od júlového neúspešného pokusu o prevrat, za ktorým bola časť armády.
BBC skupinu TAK označuje ako spriaznenú so známejšou Kurdskou stranou pracujúcich (PKK), ktorú turecká vláda považuje za svojho hlavného protivníka. "Mnoho Turkov verí, že TAK je len PKK pod iným menom," píše z Istanbulu redaktor BBC Mark Lowen.
Len prázdne slová
V nedeľu Erdogan sľúbil, že "Turecko bude bojovať proti teroristickej pohrome až do konca" a že "útočníci zaplatia veľkú cenu".
Chce dať najavo, že situáciu má pod kontrolou, aj keď v skutočnosti nemá.
Aj za sobotňajší útok tak viní vláda Kurdov. Proti nim zasahuje už od leta minulého roka, smrť desiatok ľudí môže prezident Recep Tayyip Erdogan využiť nielen na ďalšie útoky proti tejto menšine, ale aj motiváciou na čistky medzi jeho oponentmi.
"Turecko sa pod povrchom cíti zraniteľné a vystrašené z toho, že nevie zastaviť sériu útokov," píše Lowen. "Po asi najrušnejšom roku v histórii moderného Turecka už mnohí chápu silné Erdoganove slová už len ako prázdnu rétoriku."
Dodáva tiež, že obyčajní Turci sa nevzdávajú, nenechajú sa ľahko zlomiť.
Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí Čítajte Zatýkali v školách aj v parlamente
Neúspešný pokus o vojenský puč dal Erdoganovi zdôvodnenie pre tvrdé zákroky proti všetkým, ktorí jeho vláde oponujú. Kritikov označil za stúpencov islamského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile, ktorého Erdogan viní z pokusu o prevrat.
Turecko a prevrat
- Pri pokuse o prevrat v júli zahynulo 230 ľudí.
- Viac ako stotisíc ľudí prišlo o prácu, vo väzení je asi 40-tisíc oponentov vlády.
- Vláda zatvorila 160 médií, najmä nezávislých a kurdských.
Úrady, školy, ministerstvá aj armáda prepustili vyše stotisíc ľudí, najmenej 37-tisíc zatkli.
Rektorov univerzít začala vyberať vláda, pre kritiku skončilo aj viac ako 160 médií vrátane prestížnych nezávislých denníkov.
Vládne čistky sa však výrazne dotkli aj kurdskej menšiny v Turecku. Ministerstvo školstva vyhodilo 12-tisíc Kurdov, ktorí tam pracovali, čo môže mať veľký dosah na vzdelávanie na východe krajiny.
Skončili kurdské médiá, v novembri navyše polícia zatkla lídra prokurdskej parlamentnej Ľudovej demokratickej strany (HDP) Selahattina Demirtaşa a jedenásť poslancov.
Z 59 poslancov HDP čelí až 53 žalobe za podporu kurdských teroristov, píše denník Haaretz.
Zodpovedný Západ?
Útok v Istanbule pripisuje vláda kurdským militantom, no za ich podporu nepriamo viní Západ.
„Dosiahli ste vôbec niečo okrem toho, že ste služobníci, pešiaci a zabijaci niektorých temných síl, vašich temných západných partnerov?“ pýtal sa teroristov po útoku podľa agentúry AP turecký minister vnútra Suleyman Soylu.
Európska únia pritom viackrát kritizovala Erdoganovu vládu za tvrdý postup proti Kurdom, navyše Západ podporuje kurdských povstalcov v Sýrii.
Výraznejšie kroky však Únia urobiť nechce. Zatiaľ len europoslanci odhlasovali dočasné zastavenie rokovaní o vstupe Turecka do Únie, po čom sa Erdogan začal vyhrážať, že z územia Turecka pustí do Únie utečencov.
Priznanie kurdských militantov môže znamenať ešte razantnejší postup proti bežnému obyvateľstvu aj prokurdským politikom.
„Tašku do väzenia mám zbalenú. Každý z nás má takúto tašku doma, každý môže byť hocikedy zatknutý,“ hovorí pre New York Times poslanec parlamentu za HDP Feleknas Uca. Turecko v posledných týždňoch pokračovalo v zatýkaní starostov kurdských miest.
Útočili i na britské ciele. Výber teroristických útokov v Turecku Čítajte Ešte silnejší Erdogan
Erdoganova vládna strana v sobotu predložila zákon, ktorý by posilnil pozíciu prezidenta a de facto povolil Erdoganovi vládnutie až do roku 2029. Zároveň by úplne zrušil úrad premiéra a šéfom vlády by bol priamo prezident.
Tento systém funguje napríklad v Spojených štátoch, no kritici upozorňujú, že v prostredí Turecka to môže znamenať ešte väčšie obmedzenia slobôd v krajine.
Sobotňajší útok môže políciu zmobilizovať a okrem posilnenia bezpečnosti môže znamenať aj zostrenie protikurdských nálad.
Už teraz podľa denníka Haaretz Erdogan bojuje proti Kurdom na troch frontoch - vojensky bojuje proti militantom z PKK, ktorí útočia v Turecku, proti kurdským povstalcom v Sýrii, na politickej pôde zas proti zostávajúcim členom HDP.
Prezident potrebuje uistiť občanov, že Turecko je stále bezpečnou krajinou. S turistami sa im to veľmi nedarí - po útokoch na istanbulskom letisku aj v Ankare ich počet tento rok výrazne poklesol.
„Tento útok len posilní dojem, že Turecko sa stáva čoraz neistejším a nestabilnejším, a že už nie je baštou pokoja vo veľmi nepokojnom regióne,“ hovorí pre televíziu al-Džazíra bezpečnostný analytik Fadi Hakura.
