ŠTOKHOLM, OSLO. Laureáti Nobelových cien 2016 za fyziku, chémiu, medicínu a ekonómiu si v Štokholme z rúk monarchu Karola XVI. Gustáva slávnostne prevzali prestížne ocenenia dotované sumou.
Ceny sú tento rok dotované sumou po osem miliónov švédskych korún (v prepočte viac ako 824-tisíc eur)
Na tohtoročnom udeľovaní cien - nesúcich meno švédskeho chemika, vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-1896) - sa nezúčastnil americký skladateľ, spevák, básnik a hudobník Bob Dylan, ktorému udelili tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru.
Aj keď Dylan už skôr oznámil, že do švédskej metropoly dnes nepricestuje pre iné záväzky, Kráľovská švédska akadémia ponechala v programe i poctu tomuto nositeľovi ceny.
S oslavným prejavom o všestrannom 75-ročnom umelcovi z USA, ktorý je prvým pesničkárom oceneným touto prestížnou cenou, vystúpil dnes Horace Engdahl. Laureátova krajanka, skladateľka, speváčka a výtvarníčka Patti Smith zaspievala zasa Dylanov song A Hard Rain's A-Gonna Fall.
Loading
...Tajomstvo exotickej hmoty
Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali vedci britského pôvodu pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, a to za "teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty".
Kráľovská švédska akadémia vied na svojej stránke uviedla, že trojica objavila tajomstvo exotickej hmoty. Vedci použili vyspelé matematické modely na štúdium nezvyčajných fáz alebo stavov hmoty, ako sú supravodiče, supratekutiny alebo tenké magnetické vrstvy.
Vďaka ich priekopníckej práci sa v súčasnosti hľadajú nové a exotické fázy hmoty. Topologické koncepcie, ktoré laureáti použili vo fyzike, boli rozhodujúce pre ich objav. Topológia je odvetvím matematiky opisujúcim vlastnosti, ktoré sa menia iba postupne.
Molekulárne stroje
Nobelovu cenu za chémiu 2016 si prevzali Francúz Jean-Pierre Sauvage, Brit James Fraser Stoddard a Holanďan Bernard L. Feringa za "konštrukciu a syntézu molekulárnych strojov".
"Laureáti tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu posunuli tento vedný odbor do novej dimenzie," uviedla v zdôvodnení výberu laureátov Kráľovská akadémia vied v Štokholme s pripomienkou, že molekulárne stroje, o ktorých vývoj sa laureáti zaslúžili, sú tisíckrát tenšie ako pramienok vlasov. Sauvage, Stoddard a Feringa sa pričinili o vývoj molekúl s ovládateľným pohybom, ktoré sú po dodaní energie schopné vykonávať rozličné úlohy, konštatovala.
Molekulárne stroje sa podľa nej "s najväčšou pravdepodobnosťou budú využívať na vývoj takých vecí, ako sú nové materiály, senzory a systémy na uchovávanie energie".
Nobelovu cenu za medicínu 2016 si prevzal japonský vedec Jošinori Ósumi za objav mechanizmov autofágie, ktorej narušenie je spájané s ochoreniami ako cukrovka, rakovina alebo Parkinsonova choroba. Ide o základný proces rozkladu a recyklácie bunkových zložiek.
Autofágia kontroluje dôležité fyziologické funkcie
"V súčasnosti prebieha intenzívny vývoj liekov, ktoré sa dokážu zamerať na autofágiu pri rozličných ochoreniach," uviedol Karolínsky inštitút v Štokholme, ktorého Nobelov výbor oznamuje laureátov v tejto vedeckej oblasti. Hoci je autofágia známa už viac než 50 rokov, na jej zásadný význam sa prišlo až po Ósumiho experimentoch na kvasinkách v 90. rokoch. ..." Vďaka Ósumimu a ďalším, ktorí kráčali v jeho šľapajach, dnes vieme, že autofágia kontroluje dôležité fyziologické funkcie...," dodal inštitút.
Nobelovu cenu za ekonómiu 2016 získali Oliver Hart z USA a Bengt Holmström z Fínska za svoj príspevok k teórii kontraktov. Toto ocenenie nepatrí medzi "pôvodné Nobelove ceny", ale od roku 1968 ho udeľuje švédska centrálna banka Sveriges Riksbank na pamiatku Alfreda Nobela.
Hart a Holmström sa stali laureátmi ocenenia Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy za to, že ich teórie "sú cenné pre pochopenie fungovania kontraktov a inštitúcií v skutočnom živote rovnako ako úskalia pri návrhoch kontraktov". Teória kontraktov môže byť napríklad použitá pri analýze platov výkonných riaditeľov založených na výsledkoch.
Nobelovu cenu za mier 2016 si už v priebehu dnešného výročného dňa narodenia Alfreda Nobela prevzal v nórskom Osle kolumbijský prezident Juan Manuel Santos (65).
Tamojší Nobelov zdôvodnil tohtoročný výber laureáta konštatovaním, že sa najvyšší kolumbijský predstaviteľ zaslúžil o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny vo svojej krajine. Ozbrojený konflikt v Kolumbii si vyžiadal najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnal z domovov takmer šesť miliónov ľudí.
