NEW YORK/PARÍŽ. Sobotňajšia ženevská schôdzka predstaviteľov Moskvy a Washingtonu je mimoriadne dôležitá, pretože ak sa podarí vypracovať plán na odsun povstaleckých bojovníkov a civilistov z Aleppa, mohla by zabrániť, aby v tomto sýrskom meste nedošlo k "obrovskej skaze".
V rozhovore pre agentúru AP to v noci na sobotu uviedol osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura.
De Mistura chce obnoviť rokovania, sýrske vládne jednotky však naďalej ostreľujú Aleppo Čítajte Zamedzí krviprelievaniu
"Keď sa definitívne skončí bitka o východné Aleppo, je veľmi pravdepodobné, že sa stane niečo zlé", povedal de Mistura s tým, že dúfa, že schôdzka v Ženeve v konečnom dôsledku zamedzí krviprelievaniu, ktoré by nepochybne bolo súčasťou poslednej časti bitky o mesto.
Sýrska armáda a jej spojenci získali kontrolu už nad takmer celým Aleppom, niekdajšou baštou tamojšej opozície.
Oddanými podporovateľmi sýrskeho prezidenta Bašára Asada v už šiesty rok trvajúcej krvavej občianskej vojne sú Rusko a polovojenské oddiely spriaznené s Iránom a libanonským Hizballáhom.
O sobotňajšom rusko-americkom stretnutí v Ženeve hovoril v piatok aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Uviedol, že vo Švajčiarsku sa zídu experti oboch strán, čo je podľa neho "dobrá možnosť dohodnúť sa na tom, ako s konečnou platnosťou dokončiť urovnanie situácie vo východnom Aleppe, a to odsunom všetkých povstalcov bez výnimky".
Šéf ruskej diplomacie však pripustil, že z americkej strany opäť môže dôjsť "k prekvapeniu" - podobne ako pred niekoľkými dňami, keď USA zrušili účasť na vopred naplánovanej schôdzke ohľadom Aleppa a stiahli svoje nedávno predložené návrhy na riešenie situácie v regióne.
Diplomati vyzývajú na obnovu rokovaní
Účastníci konferencie dôrazne vyzvali na prímerie v severosýrskom Aleppe. Šéf francúzskej diplomacie Jean-Marc Ayrault v tejto súvislosti podčiarkol, že boje v Aleppe, ako aj inde, sa musia skončiť. Súčasne dodal, že humanitárna pomoc sa musí dostať k všetkým, ktorí ju potrebujú.
Prítomní vyzvali aj na obnovenie rokovaní o riešení sýrskej krízy.
Exilová sýrska opozícia vyjadrila na konferencii pripravenosť obnoviť rokovania s predstaviteľmi sýrskej vlády, a to bez stanovenia akýchkoľvek podmienok.
Apel do Damasku a Moskvy
Z Paríža vyslali aj apel do Damasku a Moskvy, aby sýrske a ruské ozbrojené sily nechali ľudí opustiť obliehané povstalecké štvrte Aleppa.
Rusko predtým vyhlásilo, že z východného Aleppa sa dostalo do bezpečia asi 20-tisíc civilistov.
Konferenciu v Paríži viedli francúzsky minister zahraničných vecí Ayrault ako hostiteľ podujatia spoločne s nemeckým a katarským rezortným kolegom, Frankom-Walterom Steinmeierom a Muhammadom as-Sáním.
Podľa šéfa nemeckej diplomacie je utrpenie ľudí v Aleppe už nepredstaviteľné. Je preto morálnou a zákonnou povinnosťou zmierniť toto utrpenie.
Na konferencii v metropole na Seine sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí USA John Kerry, predstavitelia Turecka, Európskej únie a viacerých arabských štátov, ktorí podporujú odporcov režimu v Damasku.
John Kerry obvinili sýrske vedenie z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a naznačil, že Rusko ako najdôležitejší spojenec vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada by sa malo postarať o zastavenie bojových akcií.
Za okamžité prímerie v Sýrii sa v piatok vyslovilo v New Yorku veľkou väčšinou hlasov Valné zhromaždenie OSN. Za návrh rezolúcie, ktorý predložila Kanada, hlasovalo 122, proti 13 krajín, ďalších 36 sa hlasovania zdržalo. Dokument síce nie je právne záväzný, môže však mať morálnu, ako aj politickú váhu.
Rad čestnej légie pre Kerryho
John Kerry sa v sobotu stal nositeľom francúzskeho Radu čestnej légie. Rytierske insígnie mu v Paríži odovzdal francúzsky rezortný kolega Jean-Marc Ayrault.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v zdôvodnení ocenenia uviedlo, že ho Kerrymu udeľuje za jeho "neúnavné úsilie v prospech mieru".
Kerry vo svojom krátkom príhovore spomenul, ako v detstve so svojou matkou, narodenou vo Francúzsku americkým rodičom, navštívil v Normandii pláže, na ktorých sa vylodili spojenci.
"Videl som, ako (matka) plače a vtedy som začal chápať cenu vojny a povinnosť nás všetkých bojovať za mier, vždy". Zdôraznil tiež, že je nutné, aby sa svet dôrazne postavil proti autoritárskemu populizmu a bránil vládu zákona. Kerry označil francúzske vyznamenanie za veľkú poctu.
Rad čestnej légie je najvyšším štátnym vyznamenaním udeľovaným za vynikajúce civilné alebo vojenské zásluhy pre francúzsky národ. Rad založil v roku 1802 Napoleon Bonaparte.
