BRATISLAVA. Kandidatúru Slovenska na predsedníctvo v roku 2019 v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) schválilo 57 účastníckych štátov organizácie.
Odhlasovali to ministri zahraničných vecí členských krajín na zasadnutí 23. ministerskej rady v Hamburgu. Agentúru SITA o tom informoval hovorca rezortu diplomacie Peter Stano.
Lajčák na zasadnutí OBSE deklaroval záujem Slovenska o predsedníctvo Čítajte Bez spoločného vyhlásenia
O kandidatúre SR na predsednícky post hovoril vo štvrtok vo svojom vystúpení na zasadnutí v Hamburgu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
OBSE je podľa neho jedným z najdôležitejších a najvýznamnejších nástrojov, ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii pri riešení a predchádzaní konfliktov a zdrojov napätia na európskom kontinente.
V súčasnosti je predsedníckou krajinou Nemecko, od prvého januára 2017 ho vystrieda Rakúsko. Predsedníctvo v OBSE trvá jeden kalendárny rok a post úradujúceho predsedu vykonáva minister zahraničných vecí štátu, ktorý na daný rok získa predsednícku funkciu.
Výročné stretnutie ministrov zahraničných vecí OBSE sa skončilo, podobne ako vždy od roku 2002, bez prijatia spoločného záverečného vyhlásenia.
Napriek sporom o pretrvávajúcich konfliktoch na Ukrajine alebo v Sýrii sa prítomní dohodli na viacerých spoločných rezolúciách.
Informovalo o tom prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí končiace nemecké predsedníctvo paneurópskej organizácie s tým, že konsenzus je možný aj v búrlivých časoch a že sa prijalo viac ako desať materiálov, čo je úžasné.
Rozdiely pretrvávajú
Ide napríklad o dokumenty o migrácii a kybernetickej bezpečnosti, ako informovala švajčiarska delegácia na rokovaní v severonemeckom Hamburgu.
Odlišný pohľad Ruska a Západu na konflikt na Ukrajine zostáva naďalej mimoriadne diferencovaný, a tak sa na spoločné komuniké o tejto otázke nedalo pomyslieť.
Tzv. trojka OBSE, ktorú tvoria vždy predchádzajúce, aktuálne a budúce predsedníctvo organizácie, v danom prípade Nemecko, Rakúsko a Taliansko, vydali však spoločné Hamburské vyhlásenie, v ktorom vyzvali na posilnenie OBSE, napríklad prostredníctvom zintenzívnenia dialógu, trvalej angažovanosti v záujme riešenia konfliktov či modernizácie mechanizmov kontroly zbrojenia.
"OBSE môže byť iba taká silná ako jej to dovolia jej členské štáty," vyplýva z apelujúceho vyhlásenia.
Žitňanská: Europrokurátor je náš veľký úspech Čítajte Kontroverzné diskusie
Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier pri bilancovaní dvojdňového rokovania, ktorému už v predvečer predchádzal celý rad pracovných rozhovorov, hovoril o "sčasti veľmi, veľmi kontroverzných diskusiách".
Súčasne varoval, že OBSE by mala pôsobiť efektívnejšie a akčnejšie, avšak dodal, že v princípe sa mu bilancia napriek vzájomnému obviňovaniu Moskvy a Kyjeva v súvislosti s konfliktom na Ukrajine javí ako pozitívna.
V záverečnom vyhlásení nemeckého predsedníctva sa hovorí, že všetky strany by mali prispieť k deeskalácii regionálnych konfliktov. OBSE môže v budúcnosti zohrať významnú úlohu pri zvládnutí migračných prúdov.
Šéf rakúskej diplomacie Sebastian Kurz avizoval, že sa jeho krajina počas predsedníctva bude usilovať opäť o intenzívnejšie zapojenie Ruska do rokovaní.
Obávané výtržnosti sa v Hamburgu nekonali. Polícia, ktorá nasadila v záujme zachovania verejného poriadku viac ako 10-tisíc svojich príslušníkov, mala tak všetky dôvody na spokojnosť.
Najväčšou protestnou akciou proti rokovaniu bol pochod sympatizantov ľavicových zoskupení, ktorý vylákal do ulíc asi 1300 ľudí.
Úlohou OBSE je pracovať na stabilite, mieri a demokracii v Európe prostredníctvom politického dialógu, zdieľaných hodnôt a praktickou prácou. Jej aktivity pokrývajú oblasti od politiky, vojenských či ekologických aspektov, až po ekonomiku a ľudské práva.
