VIEDEŇ, BRATISLAVA. Je po prvej svetovej vojne. Kúpna sila peňazí aj kvalita života klesá a obyvatelia nemecky hovoriaceho mesta majú medzi sebou čoraz horšie vzťahy. Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé riešenie. “Ľudia žiadajú vyhostenie všetkých židov,” oznamuje tamojší starosta.
Na prvý pohľad sa zdá, že ide o zábery z dokumentárneho filmu či pasáže vystrihnuté z historických kníh. V skutočnosti sa však objavili vo filme, ktorý vznikol ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny - no zároveň v čase rozmachu antisemitizmu a nacionalizmu.
Najprv ho zakázali, potom sa stratil. Necenzúrovanú verziu sa podarilo nájsť až po deväťdesiatich rokoch, dnes je v rukách Rakúskeho filmového archívu. Snímku plánuje digitálne obnoviť a opäť zverejniť.
Odhodili prosperitu
Film s nízvom Die Stadt ohne Juden (Mesto bez židov) vznikol už v roku 1924, teda v čase, kedy Adolf Hitler vo väzení dopisoval Mein Kampf. Nakrútili ho na základe rovnomenného románu od židovského spisovateľa Huga Bettauera. Premiéru mal vo Viedni. Práve tá bola inšpiráciou pre mesto Utópia.
Obyvatelia filmového mesta židov skutočne vyženú - a spočiatku sa im zdá, že to bolo výborné riešenie. Už čoskoro však začnú chápať, že vystreľovanie ohňostrojov v častiach mesta, ktoré zvykli byť židovské, bolo predčasné.
Prichádza totiž kultúrny aj ekonomický úpadok. Zahraničné krajiny prerušia hospodárske styky s Utópiou, najnovšiu módu v obchodoch vystriedajú len ľudové kroje, z kaviarní sa stanú krčmy. “Našu prosperitu sme odhodili spolu so židmi,” píše sa na plagátoch, ktoré sa už čoskoro začnú v meste objavovať.
“Árisjká rasa” mesta Utópia začala po chvíli rozhodnutie hlboko ľutovať, židov preto do mesta znova pozvala. Snímka sa tak počas vojnových rokov stala v Rakúsku politicky absolútne neprijateľnou. Film vtedy zakázali, a aj po skončení vojny nebolo možné dostať sa k inej, ako cenzurovanej alebo autocenzurovanej verzii.
Spoločensko-politický pamätník
Originál filmu sa objavil len vlani, a aj to len náhodou. Na parížškom blšom trhu naň narazil zberateľ. Obsahuje pôvodný koniec, v ktorom sa židia do Utópie vracajú, ale aj množstvo ďalších scén.
Po nečakanom náleze sa film ocitol opäť u našich susedov. O jeho ďalšom osude sa však rozhodlo len tento týždeň. Najväčšou crowdfundingovou kampaňou v histórii krajiny na jeho redigitalizovanie vyzbierali Rakúšania 75-tisíc eur.
“Je to jeden z najvýznamnejších filmov v histórii rakúskeho filmu, je to spoločensko-politický pamätník. Pomôžte nám zachrániť ho pred zánikom!” vyzýval ľudí Rakúsky filmový archív na crowdfundingovej stránke wemakeit.com.
Stanovenú sumu sa archívu podarilo vyzbierať len štyri dni pred uzávierkou.
Ako dnes
Snímku plánuje Rakúsky filmový archív zverejniť na jeseň budúceho roku.
“Posolstvo, ktoré chceme vyslať, je, že to nie je film o minulosti, ale o protinacistickom postoji,” hovorí pre Guardian riaditeľ zbierok archívu Nikolas Wostry.
“V časoch, kedy vzniklo Mesto bez židov, sme tu mali veľmi podobnú situáciu, ako dnes,” pokračuje.”Na konci prvej svetovej vojny množstvo ľudí kvôli ruským silám na severe krajiny migrovali na juh, do Viedne. Najmä židia z Bukoviny a Haliče. Antisemitské nálady vtedy kvôli tejto utečeneckej vlne masívne narástli a všetky strany cez ňu začali riešiť politiku.”
