BRATISLAVA. V tej atmosfére januárových stretnutí bolo ľahké uveriť, že aj tento región môže mať svetlú budúcnosť. Keď sa státisíce ľudí stretávali na káhirskom námestí Tahrír, zdalo sa, že sa predsa len môže niečo zmeniť. Že stagnujúci arabský svet, v ktorom mladí ľudia nemajú šancu na lepšiu budúcnosť, ak nemajú známosti alebo nie sú z vládnuceho klanu, sa predsa len môže posunúť.
Bol január 2011 a rozbiehala sa arabská jar. Na námestiach, nielen v Egypte, sa stretávali kresťania spolu s moslimami či hrśtkami ateistov. Liberáli proti prívržencom náboženského videnia sveta aj politiky.
V Egypte sa nenávidená polícia utiahla do úzadia a ulice strážila o niečo populárnejšia armáda. Deti sa fotili s vojakmi na tankoch. Moslimov pri pravidelných modlitbách ochraňovali pred provokatérmi nasadenými režimom kresťania, kresťanov zas moslimovia.
Vtedy, začiatkom roka 2011, naozaj nebolo ťažké uveriť, že Blízky východ sa môže zmeniť. Keď národ zosadil diktátora v Egypte, v najväčšej arabskej krajine, prečo by to nemohlo vyjsť aj inde. Napríklad v Jemene, Sýrii alebo v Líbyi...

Najväčší masaker od druhej svetovej vojny
Vyčerpaní rodičia držia svoje vystrašené deti v náručiach, mladí tlačia starších na vozíkoch, rodiny nesú svoje preplnené tašky. „Scény zo súčasného Aleppa pripomínajú nový exodus,“ píše o donedávna najväčšom sýrskom meste Guardian.
Aj v Sýrii sa v roku 2011 začala arabská jar protestmi proti vláde (ako sa počas vojny ukázalo) brutálneho diktátora Bašára Asada. Aleppo sa spočiatku držalo v úzadí, no postupne sa stalo centrom týchto nálad. To sa mu stalo osudným.
Režim ho bombarduje od roku 2012, zdalo sa, že povstalci by si mohli nakoniec udržať kontrolu nad týmto mestom, no pred rokom sa pridali Rusi. Spustili taktiku, ktorú použili už v Čečensku - aj tam Groznyj bombardovali tak dlho, kým spolu s civilistami nezabili aj povstalcov. Mesto bolo zničené, ale "oslobodené".
"Môže ísť o najväčší masaker civilistov od druhej svetovej vojny," varoval nedávno francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault.
V častiach, ktoré držia povstalci, už nálety zničili všetky nemocnice, no stále v nich prežíva stotisíc civilistov. Výzvu na týždňové zastavenie bombardovania tento týždeň Rusi v Bezpečnostnej rade OSN zastavili, lebo si nemali dosť času návrh preštudovať.

Úplné dobytie mesta je už prakticky otázkou dní. Potom sa ocitne v rukách Asadovho režimu a začne sa čas odplaty.

Temná budúcnosť
„Na územiach, ktoré získa vláda opäť pod kontrolu, je budúcnosť jej oponentov veľmi temná,“ píše reportér CNN Ben Wedeman. „Obávaná tajná polícia Muchabarát takmer naisto vypátra a potrestá tých, ktorí proti Asadovi zodvihli zbrane. Blízkovýchodní diktátori nie sú známi svojou veľkorysosťou a ten sýrsky nie je výnimkou.“
Ukázal to už Asadov otec a predchodca na čele krajiny Hafíz. Keď v roku 1982 povstalo proti nemu mesto Hamá, režim mesto obkľúčil a bombardoval. Zabil desaťtisíc ľudí. Potom vošla armáda do mesta a zmasakrovala tisíce ďalších – civilistov aj povstalcov.
Nakoniec zrovnal historické pamiatky so zemou a na ich mieste postavil nové hotely a parky. Aleppo čaká zrejme podobný osud.
Mesto malo pritom svoje najlepšie roky za sebou aj pred vojnou. Ešte v časoch Osmanskej ríše bolo jej tretím najvýznamnejším mestom (po Istanbule a Káhire). Ležalo na kľúčovej obchodnej ceste medzi Európou a Áziou.