BRUSEL. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa stretli v utorok v Bruseli na dvojdňovom zasadnutí, ktorého hlavnými témami sú užšia spolupráca s Európskou úniou, vzťahy s Ruskom a aliančné operácie v Afganistane.
Slovenskú republiku na zasadnutí zastupuje šéf diplomacie Miroslav Lajčák.
Spolupráca je nevyhnutná
"V dobe, keď je mierový systém napádaný novými spôsobmi, musia NATO a EÚ spolupracovať užšie než kedykoľvek predtým. V priebehu posledných niekoľkých rokov sme boli schopní vytvoriť novú dynamiku nášho partnerstva a dosiahnuť nové chápanie významu našej spolupráce," uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred rokovaniami ministrov o vzťahoch aliancie s EÚ.
Posledné tohoročné stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO je pre amerického šéfa diplomacie Johna Kerryho zároveň aj rozlúčkou.
Stoltenberg: Nikto nemá právo brániť členstvu Čiernej Hory v NATO Čítajte Účastníkom nasledujúceho zasadnutia v tomto formáte, ktoré sa uskutoční začiatkom budúceho roka, bude už Kerryho nástupca z novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Kerry svoj pobyt v Bruseli využije aj na bilaterálne rokovania s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicou Mogheriniovou.
Z bruselského sídla NATO v stredu odíde do Hamburgu na ministerské zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Ministri NATO majú na programe podpis dohody medzi NATO a EÚ, ktorá ustanoví užšiu spoluprácu oboch zoskupení v siedmich oblastiach. Pôjde najmä o spoločný boj proti hybridným a internetovým hrozbám, spoločné operácie v Stredozemnom mori a rozvoj spôsobilostí.
Očakávajú sa aj rozhovory ministrov o vzťahoch NATO s Ruskom. V stredu má stretnutie pokračovať zhodnotením operácií v Afganistane.
Synchronizácia obranných cvičení
Severoatlantická aliancia a Európska únia doteraz zabezpečovali výcvik svojich obranných zložiek nezávisle jedna od druhej - to by sa však malo podpisom utorňajšej dohody o spolupráci medzi NATO a EÚ zmeniť, uviedol americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute pred začatím rokovaní ministrov.
Súčasťou dohody budú aj Fínsko a Švédsko, ktoré sú členmi EÚ, ale nepatria do NATO.
Dohoda obsahuje viac ako štyridsať návrhov v siedmich konkrétnych oblastiach spolupráce, pričom užšia vojenská kooperácia oboch zoskupení sa očakáva na súši, mori aj vo virtuálnom priestore, čiže v spoločnom úsilí čeliť kybernetickým hrozbám.
Lute v tejto súvislosti zdôraznil, že NATO a EÚ môžu pripraviť spoločné školenia a cvičenia proti hybridným hrozbám a určovať normy týkajúce sa kybernetickej obrany, ako aj národné štandardy pre obranu pred hybridnými útokmi.
Európske centrum na boj proti hybridným hrozbám by malo mať sídlo vo Fínsku, s rovnakou mierou spolupráce organizácie NATO i Európskej únie.
V oblasti námornej bezpečnosti je podľa Luta ďalší potenciál na spoluprácu, ktorá už v menšom meradle prebehla vo východnej časti Egejského mora. Aliancia má možnosti pomáhať Európanom aj v Stredomorí - v rámci operácie Sophia poskytovaním potrebnej logistickej a informačnej podpory.
Stoltenberg: Silné NATO je dobré pre EÚ aj Spojené štáty Čítajte Lute zároveň zdôraznil, že NATO a EÚ doteraz "v dokonalej izolácii od seba" vykonávali pozemné obranné cvičenia. Z hľadiska spoločných obranných záujmov to podľa jeho slov nedáva zmysel a ministri zahraničných vecí by mali odobriť plán synchronizovaných vojenských cvičení.
Neznamená to úplné premiešanie a prepojenie cvičení, ale keď jedna strana pripraví cvičenie, tá druhá sa môže zúčastniť ako pozorovateľ a na konci sa podieľať o dosiahnuté výsledky.
V roku 2017 pripadne na NATO vedúca úloha pre prípravu spoločného výcvikového programu; v roku 2018 štafetu preberie EÚ.
