RÍM, BRATISLAVA. Keď Matteo Renzi vo februári 2014 nastúpil do úradu, médiá ho opisovali ako talianskeho Baracka Obamu.
V priebehu troch mesiacov ho čakal raketový kariérny postup – vtedajší primátor Florencie sa najskôr stal tajomníkom Demokratickej strany a následne ho prezident vybral, aby sformoval novú vládu.
„Je to jedna z najkrajších chvíľ za posledných päť rokov,“ povedal vtedy Renzi podľa denníku Guardian . Pre mnohých bola práve jeho neskúsenosť s národnou politikou výhodou – bol motivovaný a pripravený zmeniť Taliansko.
Tak rýchlo, ako sa k moci dostal, však aj skončil – zostáva síce lídrom demokratov, z postu premiéra však po neúspechu referenda o reforme politického systému rezignuje.
Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani Čítajte Referendum o ňom
To, že referendum bolo viac o jeho zotrvaní v úrade ako o ústavných zmenách, priznal už v auguste. „Spravil som chybu, keď som to príliš zosobňoval,“ povedal podľa Euractivu v Modene.
„Nie je to reforma jednej osoby, je to reforma, ktorú Taliansko potrebuje,“ dodal. Renzi totiž hneď na začiatku sľúbil, že v prípade odmietnutia reformy rezignuje.
„Myslel si, že jeho osobnosť a osobná pozícia pomôže hlasu za, no potom si uvedomil, že v skutočnosti neposilnil hlas za, ale hlas proti,“ povedal v októbri pre denník Guardian profesor súčasnej histórie z Univerzity v Ríme Giovanni Orsina.
Magazín Politico jeho rozhodnutie a pád prirovnal ku kariéra Davida Camerona, ktorý tiež vyhlásil referendum s cieľom upevniť si politické postavenie v krajine. Ani jednému z nich tento krok nevyšiel. Cameron skončil v júni po neúspechu referenda o zotrvaní v Európskej únii.
