WASHINGTON, BRATISLAVA. Ešte sa ani nestal prezidentom a už sa mu podarilo pohnevať, alebo aspoň vážne znepokojiť dve jadrové mocnosti.
Budúci americký prezident Donald Trump v posledných dňoch telefonoval viacerým zahraničným lídrom, najviac pozornosti vzbudil jeho rozhovor s pakistanským premiérom Nawazom Šarífom a taiwanskou prezidentkou Caj Ing-wen.
Najmä rozhovor s taiwanskými predstaviteľmi je pre Čínu veľmi citlivá otázka. Stretnutia prezidentov s tibetským duchovným vodcom dalajlámom sú už vo svete politickým folklórom.
Končí sa to vyhrážkami (ako nedávno zistilo aj Slovensko a jeho prezident Andrej Kiska), možno krátkodobým zmrazením vzťahov, no nejde o nič dlhodobé.

Ani dalajláma totiž nepresadzuje nezávislosť pre svoj Tibet, žiada len viac autonómie. Stretnutia s ním tak neznamenajú ústup krajín od politiky jednej Číny, ktorá je pre Peking taká dôležitá.
Taiwan nie je Tibet
Taiwan je však niečo iné. Odkedy Američania v roku 1979 prerušili diplomatické kontakty s jeho vládou, žiadny úradujúci ani nastupujúci prezident nehovoril s miestnym lídrom.
Taiwan totiž na rozdiel od Tibetu má samostatnú vládu, je de facto samostatným štátom, aj keď Peking ho oficiálne považuje za svoju provinciu.
Aj Američania sú vo vzťahu k Taiwanu vo veľmi zvláštnej až schizofrenickej pozícii. Začalo sa to ešte po druhej svetovej vojne, keď v Číne vypukla občianska vojna medzi komunistami Mao Ce-tunga a nacionalistami Čankajšeka.
“Bez ohľadu na to, či to bolo úmyselné, alebo to Trump urobil nechtiac, tento telefonát negatívne zmení to, ako Čína vníma Trumpove zámery do budúcnosti.
„
Výsledkom bolo, že Čankajšej so svojimi priaznivcami odišiel na ostrov Taiwan a založil tam vlastnú Čínsku republiku. Rovnako ako komunistická vláda Čínskej ľudovo-demokratickej republiky v Pekingu si robil nárok na celé územie Číny.
Američania aj celý západný svet sa vtedy postavili za Čankajšeka a aj v OSN jeho vláda zastupovala celú Čínu. Kým na kontinente prebiehali ničivé dystopické projekty ako veľký krok vpred a kultúrna revolúcia, na ostrove zaviedli kapitalizmus a Taiwan sa stal jedným z ázijských tigrov.
Situácia sa otočila v 70. rokoch, keď počas vlády Richarda Nixona Spojené štáty obnovili kontakty s Pekingom a postupne ho uznali aj ako správcu celého čínskeho územia. Odvtedy vládu v Tchaj-peji Washington a aj väčšina sveta neuznávajú.

Taiwan pod americkou ochranou
To však nič nemení na tom, že Američania za Taiwanom stoja. Pomáhajú mu s modernizáciou armády, predávajú zbrane a sú dokonca zmluve zaviazaný pomôcť mu, ak by ho niekto napadol. Samozrejme, tým niekým sa myslí Čína.