VIEDEŇ, BRATISLAVA. Má skôr reprezentatívnu funkciu, veľa zmeniť nemôže a do tohto roku sa o jeho voľbe nikdy tak nediskutovalo. Rakúsko sa po víkende dozvie meno svojho prezidenta – po deväť mesiacov trvajúcom volebnom maratóne, v ktorom sa striedali prekvapenia aj volebné heslá.

Apríl 2016: nečakaný triumf
Keď sa v apríli začínalo prvé kolo prezidentských volieb, medzi šesticou kandidátov sa najviac skloňovalo meno Alexander Van der Bellen. Nezávislý kandidát, bývalý šéf Zelených vyhral v marci a apríli väčšinu prieskumov.
Od druhej svetovej vojny si pritom prezidentský post medzi sebou striedali len dve dominantné strany rakúskej politiky – sociálni demokrati z SPÖ a konzervatívci z ÖVP.
V aprílových voľbách tieto strany pohoreli, no pohorel aj Van der Bellen. Dostal sa síce do druhého kola, no predbehol ho kandidát krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer, ktorý získal 36 percent hlasov.
„Každý predpokladal, že Van der Bellen skončí prvý a Hofer bude druhý. A nielenže to bolo opačne, ale Hofer ešte aj zvíťazil s obrovským rozdielom,“ povedala vtedy pre SME profesorka Viedenskej univerzity Sylvia Kritzingerová. Hoferovi vtedy pomohla tvrdá rétorika voči utečencom aj nedôvera voličov v tradičné strany.

Máj 2016: dve tesné výhry
Prvou reakciou na fiasko tradičných strán bol odchod sociálno-demokratického premiéra Wernera Faymanna, ktorého nahradil populárny Christian Kern, dovtedy šéf rakúskych železníc.
Karty sú znova zamiešané,“ povedal pred druhým kolom volieb Van der Bellen. Ostatní politici komentovali Hoferov náskok ako novú politickú éru aj varovanie, že vláda má viac spolupracovať.
Večer 22. mája, keď sa spočítavali hlasy po druhom kole, už Norbert Hofer stál pred kamerami a usmieval sa. Exit polly podľa agentúry AFP ukazovali, že kandidát Slobodných zvíťazil.
O pár hodín sa však všetko zmenilo a 72-ročný Van der Bellen zvíťazil o tesných 31-tisíc hlasov. Hofer podľa BBC povedal, že jeho prehra je „smutným dňom“.
Jún 2016: lúzri a podvody
Hofer hneď po prehre vyzval svojich voličov, aby akceptovali výsledky. „Nie sú tu žiadne náznaky volebného podvodu,“ povedal podľa denníka Guardian. Napriek tomu mesiac pred tým, ako mal byť Van der Bellen vyhlásený za prezidenta, podal sťažnosť na súd.
Líder Slobodných Heinz-Christian Strache na tlačovej konferencii povedal, že je ich povinnosťou preskúmať výsledky, keďže majú správy o pochybeniach v 94 okrskoch. "Nie sme však žiadni uplakaní lúzri," povedal.