Barbara Coudenhove-Kalergi (84) je dlhoročná rakúska novinárka. Narodila sa v Prahe, ako trinásťročná musela s celou rodinou opustiť vtedajšie Československo a prijali ich v Rakúsku. Počas komunizmu bola spravodajkyňou rakúskej verejnoprávnej stanice ORF pre vtedajší východný blok. V roku 1988 pokrývala napríklad sviečkovú demonštráciu v Bratislave. Stretli sme sa v jej obľúbenej kaviarni v centre Viedne štyri dni pred rakúskymi prezidentskými voľbami.
Pred pár mesiacmi Briti odhlasovali odchod z Únie, pred mesiacom si Američania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa a Rakúšania si možno cez víkend zvolia Norberta Hofera. Pripomína vám to niečo, čo ste v minulosti už dávnejšie sami zažili na vlastnej koži?
„Ľudia občas hovoria, že existujú paralely s 30. rokmi minulého storočia, keď fašizmus a krajná pravica zažívali nárast v celej Európe. Myslím, že je to trochu prehnané.
To, čo vidíme dnes, je jednoznačne oslabovanie celej Európy a nárast krajnej pravice. Deje sa to v rôznych krajinách a to, čo sa udialo v Amerike, nebol len súboj medzi liberálmi a konzervatívcami a nebol to len odraz znechutenia z politiky.“
Čo to teda bolo?
„Dôvodov, prečo sa Američania priklonili k Trumpovi, bolo viac. Rovnaké vidíme aj vo Francúzsku alebo tu v Rakúsku. Ľudia, ktorí volili francúzskych sociálnych demokratov alebo socialistov v Rakúsku, objavili akúsi náklonnosť ku krajne pravicovým silám.
Sú to ľudia, ktorí sa obávajú o svoju prácu, v istom zmysle je preto úzkosť týchto ľudí oprávnená. Niečo podobné sa dá povedať o strednej triede, ktorá sa má horšie ako pred krízou.“
Hovoríte, že porovnanie s 30. rokmi je trochu prehnané. Vidíte aj nejaké paralely s týmto obdobím, ktoré ste sama zažili?
„Ekonomická kríza v 30. rokoch bola oveľa horšia ako to, čo sme nedávno zažili v Európe. A Norbert Hofer nie je Adolf Hitler, v tomto zmysle sa do nedá porovnať. Máme tu aj internet. Ukázalo sa, že to dokáže byť nástroj na útočenie a šírenie nezmyslov, klamstiev a propagandy. Zo stránok slobodných alebo ich podporovateľov sa dozviete najmä to, že takmer všetci utečenci sú teroristi, znásilňujú ženy a krajina preto skolabuje.
Sú tu však isté paralely. Máme tu utečeneckú krízu, počas ktorej vlani do Rakúska utieklo viac ako 90-tisíc ľudí. Ľudia začali mať strach a šikovne to využila extrémna pravica na čele so slobodnými, ktorá tvrdí, že to zničí spoločnosť. Vy ste zo Slovenska, teda z bývalej východnej Európy.
A sami dobre viete, aké ľahké je zneužiť strach ľudí z utečencov, ktorí v živote žiadneho utečenca ani nestretli. Takže je vlastne aj logické, že napríklad vo Viedni, kde je skutočne množstvo utečencov a cudzincov, v prezidentských voľbách hlasovali skôr za Alexandra Van der Bellena. A na rakúskom vidieku hlasovali skôr za Norberta Hofera, pretože sa báli vecí, s ktorými sa nikdy nestretli.“
Barbara Coudenhove-Kalergi. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Čo je dnes hlavná deliaca čiara, ktorá rozdeľuje rakúsku spoločnosť?
„Je to trochu konflikt dvoch svetov. V prípade Rakúska je to najmä konflikt medzi vzdelanejším mestom a menej vzdelaným a chudobnejším vidiekom.
Na politickej úrovni to už nie je konflikt medzi tradičnou pravicou a tradičnou ľavicou. Je to konflikt medzi ľuďmi, ktorí už nedôverujú establišmentu, a ľuďmi, ktorí mu ešte stále veria.“
Čo je podľa vás dnes najväčším problémom rakúskej spoločnosti?
„Niektorí Rakúšania si myslia, že je to utečenecká kríza. Čo je skutočne problém, a je to výzva, a všetci vieme, že sme ďaleko od jej vyriešenia.
V Afrike sú dnes milióny ľudí, ktorí chcú z rôznych dôvodov opustiť svoju krajinu, máme tu pokračujúcu vojnu v Sýrii, ktorá má ďaleko od svojho konca.
Výsledkom je, že tu máme milióny ľudí, ktorí by radi ušli do Európy. To mnohých ľudí desí. Angela Merkelová vyhlásila, že to zvládneme, ale mnoho ľudí v Európe tomu neverí. Ďalším dôvodom je globalizácia, mnoho firiem odchádza do Číny či do Indie.
To sú problémy, ktoré špeciálne chudobnejšia populácia vníma veľmi pesimisticky. Je pravda, že mzdy zostali viac-menej rovnaké, prípadne sa znížili, tým pádom sa nožnice roztvorili, rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa zvýšili.“
V Nemecku, s ktorým sa Rakúšania často porovnávajú, je nepredstaviteľné, aby sa napríklad kancelárom stal niekto z krajnej pravice, aj keď aj tam majú AfD, ktorá má však v prieskumoch len asi štrnásť percent. Ako je možné, že v Rakúsku môže mať kandidát slobodných 50-percentnú podporu v prezidentských voľbách?
„Nemci majú svoju históriu vyriešenú oveľa lepšie ako Rakúšania. Aj preto sú oveľa citlivejší k myšlienkam krajnej pravice ako Rakúšania. Nemci boli po vojne nútení priznať, že katastrofa holokaustu bola ich chybou.
V Rakúsku bol však po druhej svetovej vojne všeobecný konsenzus na tom, že sme boli vlastne len obeťou Hitlera. Až neskôr sme sa s touto otázkou museli postupne vyrovnávať, bolo to však oveľa neskôr ako v prípade Nemcov. Bolo to aj menej úprimné.
Je tu aj jeden špecifický dôvod – vždy tu bolo dosť tých, ktorí celý čas volali po historickom zjednotení s Nemeckom. Niečo podobné ako v prípade sudetských Nemcov v Česku.
Pre Rakúšanov, ktorí dnes chcú niečo podobné, je pritom nemecká kancelárka Angela Merkelová hlavnou nepriateľkou. Irónia je aj v tom, že títo Rakúšania kedysi odmietali Rakúsko-Uhorsko, teda spojenie s Čechmi, Slovákmi a Maďarmi, a dnes sú pre nich tieto tri krajiny spolu s Poľskom najlepšími priateľmi.“
“Hofer pôsobí milo, ale je to extrémista. Je tiež autorom straníckeho programu slobodných. Vždy hovorí, že je len bežným členom, ale to nie je pravda.
„
Do akej miery je kandidát slobodných Norbert Hofer krajný pravičiar?
„Je členom Burschenschaften, študentskej krajne pravicovej organizácie, ktorá siaha až do 19. storočia a je založená na nemeckom nacionalizme. Pôsobí milo, ale je to extrémista. Vždy hovorí, že je len bežným členom, ale to nie je pravda. Je to jeden z ideológov strany. V minulosti povedal množstvo vecí, ktoré by dnes už nezopakoval. Napríklad, že Rakúsko by malo opustiť Európsku úniu.
Takže vlastne neviete, čo si reálne myslí. Je veľmi zručným diskutérom, ale je to demagóg. Napríklad, keď mu niekto položí otázku, na ktorú nechce odpovedať, tak povie: Vyzeráte dnes strašne agresívne, čo sa to s vami stalo? Je to klasický ad hominem argument na odpútanie pozornosti.
Rakúšania akoby stratili citlivosť voči týmto veciam. Keď začne skúmať, čo skutočne v minulosti hovoril, začína sa vám vytvárať reálny obraz o Hoferovi.“
S demagógiou sa často stretávame aj na Slovensku. Premiér nedávno v reakcii na podozrenia z korupcie vyhlásil, že novinári, ktorí o tom informujú, sú protislovenské prostitútky...
„To je veľmi agresívny prístup. Hofer by niečo také nepovedal.
